Anjel

Takto sa to má skončiť? Bola anjelom, jej biele krídla vždy žiarili, no teraz sú čierne.. A prečo? Zhrešila? Čo je také zlé na láske? Mala ho ochraňovať, no on v nej zapálil plamienok, dosiaľ nepoznaný.. Vtedy keď si uvedomila čo k nemu cíti, vybehla do tmy, bežala, ďaleko, v hlave je hučalo, a krídla ju pálili.. Krídla, ktoré on nevidel.. Zastavila sa až keď nemohla.. Jej krištáľovo modré oči boli vždy chladné, vždy bez pocitov.. Realita bola pre ňu príliš priehľadná.. po líci sa je skotúľala slza.. Pálila ju na tvári.. Pomaly padala na zem.. Na mieste kde dopadla, zem v okolí pol metra sčernala.. Jej slzy pália i matku prírodu.. Prišla na zem aby ho chránila.. Nemôže sklamať.. Privrela oči.. Keď ich znovu otvorila sálal z nich strieborný lesk.. Zhlboka sa nadýchla, no pri výdychu sa zastavila..Nemohla vydychúť ani sa pohnúť.. jej zorničky sa úplne stiahli a ústa zostali pootvorené horúčavou i strachom.. V jej očiach sa odrážal neuveriteľný strach.. Videla, ako Tom vychádza z budovy.. Je s kamarátmi, no nedíva sa na cestu. Zaostáva.. Zrazu sa zo zákruty vyrútilo auto.. nestihol si nič uvedomiť.. Všetko zalialo prudké svetlo.. Až teraz si uvedomila, že môže byť neskoro.. Musí ho zachrániť, na to ju sem poslali.. Svoj tep cítila v hlave..v ušiach.. Roztiahla krídla, no tie teraz neboli biele, už nežiarili.. Boli čierne ako jej vlasy, ako noc sama.. Vzlietla ako pôvabný motýľ do hlbokej noci.. Letela rýchlo ponáhľala sa čo jej sily stačili.. Zrazu jej hlavou prešla ostrá bolesť.. Áno je to tu.. To miesto.. A zbadala aj jeho.. Vychádza z tej budovy.. Všetko je tak rýchle... Už stojí na ceste.. V tej chvíli sa čas spomalil.. Akoby sa nad ňou zľutoval a dal je priestor pre rozhodnutie.. Ten však nepotrebovala.. Vedela presne čo urobí.. zletela k Tomovi, ktorý stále v strede cesty, objala ho a svoje čierne krídla roztiahla ako najviac vedela.. Okolo nej sa rozžiarilo svetlo a zacítila silný náraz a ostrú bolesť.. Spadla vyčerpaním.. Z posledných síl sa rozhliadla okolo.. Kaminón vyšiel z cesty a narazil do múru.. Vodičovi sa nič nestalo.. Zacítila jeho dotyk, jemne si ju vzal do náruče.. Matne videla jeho slzy, no ajtak bola šťastná, že je v poriadku.. Jeho kamaráti volali záchranku.. No nevedeli, že je zbytočná..

"Čo, čo sa to stalo, nerozumiem.. ako si to... ty si ma zachránila.." Vravel no v hrdle mal hrču.. Zúfalo ju objímal.. Z jeho očí bolo cítiť všetok strach lásku zúfalstvo bezmocnosť..

Jemne sa na ňho usmiala a zdalo sa je akoby upadala do bezodnej jamy.. nevidela kao prišla záchranka a naložili ju.. Ako s ňou šiel..aku ju hladil po vlasoch prosil aby mu nezomrela.. Ako veľmi sa snažil pochopiť čo pre ňho urobila..

Potom nad ránom pomaly otvorila oči.. Šlo to tak ťažko, no posledné sily pozbierala.. Sedel pri nej, celkom blízko.. keď zbadal, že je hore, silno ju objal... nemohol zadržať slzy, drali sa von..

"Neopúšťaj ma prosím.." vedel, že už dlho nevydrží.. vravel tak potichu akoby mal strach, že pod silnejším zvukom sa rozplynie.. Videl ju tak krehkú.. Jemne mu priložila prst na ústa.. Aj keď odchádzala bola šťastná.. Zachránia ho.. Podarilo sa jej to.. vymenila svoj život za jeho... Obeť, len tá ju očistí.. teraz pôjde tak kam chce.. jej tvár osvetľoval svit mesiaca.. Ani si neuvedomila, že je spln.. Tak krásny tajomný i desivý zároveň.. On vnímal jej blízkosť.. Cez okno za zadívala na miesto kde sa vychádzajúce slnko dotklo vrcholku stromu.. Stekali mu z očí slzy.. Tvár mal ponorenú v jej vlasoch.. Ona premáhala únavu a slabosť.. a potichu šepkala..

"Ja už musím ísť..ale stretneme sa tam..raz.."

"Ale láska kam by si šla, veď sa sama ani nepostavíš.." Vravel naivne.. chápavo sa naňho pozrela..

"Nepotrebujem nohy aby som odišla tak kam musím.." Privrel oči..

"Sľúb mi, že ma tam počkáš..." premáhal slzy..

"Sľubujem.." Povedala a dych jej zostal na jemne pootvorených perách. Tom ju zúfalo, no pevne stisol no zrazu zacítil horúčavu ktorá sálala z jej tela.. vystrašene sa na ňu pozrel a zrazu zbadal okolo nej žiaru ktorá sa formovala do ženského tela.. Krásne svietila až ho to oslepovalo.. na chrbte sa týčili znova biele krídla,, tak biele ako je duša.. Bola očistená obeťou ktorú priniesla.. Natiahol k nej ruku a dotkol sa jej.. Tak veľmi chcel cítiť je dotyk predsatvoval si ho až ho naozaj pocítil..Zvonivým hlasom k nemu prehovorila..tento hlas ho napĺňal šťastím a vierou..

"Tu sa moje poslanie končí, ale nudem na teba dávať pozor.. Už nikdy nebudeš sám.." usmievala sa bezstarostne..

Fascinovane sa na ňu díval.. Ona sa k nemu zohla a jemne ho pobozkala.. teraz sa usmial aj on.. Zakrátko sa objavil tunel a jeho láska sa vydala na za tým svetlom.. Obzrela sa za ním a venovala mu krásny pohľad.. No nelúčila sa s ním.. Tunel zmizol aj svetlo sa rozplynulo.. v náručí mu zostalo len nehybné telo. Už tu nebola.. Už necítil tú tajomnú atmosféru čo ju vždy obklopovala.. A tak s prvým lúčom odišla.. Vždy keď bol za ňou na cintoríne, započúval sa do šumu stromov a počul jej kroky, vietor ktorý cítil na tvári boli jej dotyky.. Nežialil, vedel, že sa znova stretnú.. Cítil ju pri sebe.. Že ho chráni.. Odvtedy už nikdy nebol sám.. Nikdy znova necítil to čo k nej.. no párkrát ju zbadal, možno to boli halucinácie, ale pre ňho nie..

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu