Jedného dňa sa pocity dozvedeli, že sa ostrov potopí. Každý sa teda pripravil na svoju lod a odplával z ostrova. Len láska chcela čakať do poslednej chvíle. Ešte než sa ostrov potopil, prosila láska o pomoc. Na luxusnej lodi plávalo okolo lásky bohatstvo. Spýtala sa: „Bohatsvo, môžeš ma vziať so sebou?“ „Nie, nemôžem. Mám na svojej lodi mnoho zlata a striebra. Tu pre teba neni miesto.“
Tak sa láska spýtala pýchy, ktorá plávala okolo na prenádhernej lodi: „Pýcha, môžeš ma vziať so sebou?“ „Ja ťa láska, nemôžem vziať...“ odpovedala pýcha, „tu je všetko perfektné. Mohla by si poškodiť moju lod.“
Láska sa teda spýtala smútku, ktorý išiel tiež okolo: „Smútok, prosím zober ma so sebou.“ „Ach láska,“ povedal smútok, „Ja som taký smutný, že musím zostať sám.“
Tiež dobrá nálada prešla okolo lásky, ale tá bola taká spokojná, že ani nepočula ako láska na ňu volá.
Naraz povedal nejaký hlas: „Pod láska, ja ťa vezmem.“ Bol to nejaký starec, kto prehovoril. Láska bola taká vdačná a šťastná, že sa zabudla opýtať na starcovo meno. Ked prišli na pevninu, starec odišiel. Láska si uvedomila, že mu veľa dlží a spýtala sa svedomia: „Svedomie, môžeš mi povedať, kto mi pomohol?“ „To bol čas,“ odpovedalo svedomie. „čas?“ spýtala sa láska, „prečo mi pomohol čas?“ A vedomie odpovedalo: „pretože len čas vie, ako dôležitá je láska v živote!“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
55lienka
19. 10.októbra 2007 06:50
To uz niekde bolo.,. ale je to pekne
Napíš svoj komentár