Milujem ťa, preto ťa opúšťam

Ublížil jej. Jediný človek, ktorého milovala, jej ublížil. To jediné jej znelo v hlave. V srdci bolesť a nenávisť, v očiach slzy a v ruke žiletku. Sedela na zemi opretá o vchodové dvere svojho bytu. Nádherné, jemné vlasy farby podzimného slniečka si omotávala okolo prstu. Rozmýšľala, ako veľmi ho miluje a čo všetko všetko pre ňu znamenal. Dnes pre ňu všetko skončilo. Toľkokrát už sa chcela zabiť a jazvy na zápästiach toho boli dôkazom. On jej vždy pomohol späť, ale dnes je rozhodnutá to urobiť. Videla ho, ako sa objíma s druhou. Prečo jej to urobil? Vedel, že ho miluje. Nechcela sa d´alej pýtať.... Co ale nevedela, bolo, že tá, čo objímal, bola kamarátka, že mu pomáhala vybrať prstienok pre ňu. On išel za ňou v ruke krabičku s prsteňom a kyticu bielych ruží. V srdci radosť a túžbu spojiť navždy svoj život s tým jej. Mobil oznámil známu melódiu prichádzajúcej správy. Bola od nej. Netrpezlivo si ju prečítal, ale to, čo v nej stálo, ho zranilo ako tisíce ostrých nožov. "MILUJEM TA a preto ťa opúšťam...." A ona....???
Zarýva žiletku hlboko do zápästia. Necítila bolesť, ktorú jej spôsobilo to malé ostrie. Cítila bolesť vo svojom srdci. Plamienok jej života sa zmenšoval s rastúcov kalužov krvy z jej žíl....
Pozorovala tú červenú kaluž a dúfala, že teraz nájde tú vytúženú slobodu. Umierala v smútku a bolesti a hlavne sama, zbytočne..... A on? Nechápal, čo sa deje. Stúpal po schodoch vedúcich k jej bytu, ale nemal silu zazvoniť. Premýšľal, čo urobil zle. Prečo ho nenávidí??? Prečo ho chce opustiť?? Posadil sa na zem a oprel sa o dvere. Nevedel, prečo to napísala a ani to, že ona za dverami pomaly umiera....

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu