Na to mi nesiahaj

Naučeným gestom škrtla zápalkou a zapálila si marlborku. Dlhšiu dobu neumyté červené vlasy mala neupravene stiahnuté do akéhosi drdolu. Opretá o kapotu svojho postaršieho svetlomodrého chrobáka hľadela kalnými očami kamsi na vrcholky hôr, ktoré sa pred ňou majestátne týčily. V roztrhaných džínsach a tielku jej vdaka silnejúcemu vetru začínala naskakovať husia koža. Zvečeriavalo sa. Stále nevedela, ktoré miesto bude najvhodnejšie. Hory? Les? Cudzia záhrada? Podrážkou conversky uhasila práve dohorievacu cigaretu a na to si zapálila daľšiu. Zavrela oči. Možno sa tak aspoň na chvíľku ukľudní. Hlboko vdychovala chladný vzduch.

Sedela vo svojej detsky vyzerajúcej izbe, okolo seba rozhádzané potrhané papieriky. Zase ju prepadol jeden z jej záchvatov bláznivosti.. Naraz si však všimla, že vonku počuje okrem vtákov ešte aj iné zvuky. Vedela, kto to je. Z hromady steeloviek jednu vzala a hodila ju pod okno. Možno som sa konečne trafila. Ticho. Dvere sa rozleteli. Vedela, kto to je. Povalil ju na zem medzi papieriky.

Motor naskočil až na druhýkrát. Zamierila k nenávidenému miestu. Stále viac však pociťovala tú neovládateľnú túžbu. Tá vášeň sa zmocnila každej bunky jej tela. Alobal zašuštel.

Vedel, že môže všetko, len jednu vec si nechávala pre seba. Nejak už sa s tím zmieril, nechcel jej odporovať. Ale dneska mal takú strašnú chuť. Všade však majú zavreté. A ona je doma. Sama sedí v izbe. Dalej už nerozmýšľal, vtrhol k neja vzal si, po čom tak túžil.

Brzdy zapišťali. S hlasitým vrzganím otvorila dvere kufru a odpudivo pozrela na tú trosku so stále ešte hnedými kútikmi.
Konečne využila roky strávené v posilovni a pod krkom odtiahla jeho tučné telo, ktoré bolo plné jej majetku, až k útesu.
Naposledy mu opovrhlivo pozrela do tmavých očí a než ho skopla dole, chladne povedala:"Tu čokoládu si mi žrať nemal!"

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu