"Dobré ráno, zlato." V jej hlase bolo cítiť všetku lásku, nehu i radosť.. Vďačne jej úsmev opätoval a za krátko vstal i on.. Zakrátko mu zvonil mobil...
"Áno? No..teraz? Je to nutné?...ale... dobre..budem tam.. o pár minút.." Povedal do telefónu sklamane..
"Musíš odísť?" Spýtala sa smutne..
"Bude to len chvíľka.." Pobozkal ju a zavreli sa za ním dvere.. Dívala sa na dvere a cítila sa akási stiesnená, atmosféra pôsobila dusivo, všade bolo ešte ticho.. Zrazu počula zaškrípať brzdy.. A náraz.. Čo to môže byť? Prešla k oknu a vyklonila sa z neho.. Akási postaval ležala na zemi.. Nebolo vidieť kto to je ani či je to muž alebo žena.. Automaticky bežala dolu, zavolať záchranku.. Otvoria dvere a vybehla na ulicu.. Zrazu jej však úplne stiahlo hrdlo i pľúca.. Obraz čo sa jej naskytol jej vyrážal dych a trhal srdce na tisíce kúskov.. V hlave mala prázdno.. a jeho pre očami.. Bežala ako najrýchlejšie vedela.. Padla k nemu na kolená.. Nevnímala bolesť, ako narazila si ich obe odrela.. Ležal tam, v kaluži krvi.. Nebo sa zatiahlo, zaliali ho čierne mračná.. Triasla jeho telom, zvierala ho v náručí, slzy si nekompromisne razili cestu von, dopadali na jeho tvár.. Kvapky dažďa sa miešali s jeho krvou..
"Prosím..prosím.. nechoď!" Opakovala hystericky stále dokola.. Hojdala si ho v náručí, tisla k sebe.. Hladila nežne po tvári.. Stále jej však neodpovedal.. Necítila už tú atmosféru, čo ho vždy obklopovala.. Nijaké známky života.. Nič.. Dopadala na ňu ťažoba.. Bolo jej zle od žalúdka a točila sa jej hlava.. a on tam stále ležal.. a nikoho nikde.. Kde sú všetci??!
Dívala sa na neho, bol biely ako z porcelánu, jeho ruky ovísali.. Prosila ho aby niečo povedal.. nemohla uveriť.. Bolo to len pár minú, čo ju pobozkal... čo jej povedal, že o pár minú tu bude.. a teraz.. Už nikdy ho neuvidí.. Plakala stále intenzívnejšie.. Všetko okolo nej sa rúcalo,.. Videla miznúť ich plány v nedohľadne.. Nepúšťajúc ho.. Už tu nie je.. Je koniec.. Ľahla si k nemu.. Hladkala ho po tvári, jeho jemné rysy, jeho bledé a chladné líca.. dívala sa mu so tváre tak ako ráno.. dívala sa a dívala.. ani nežmurkla.. z očí jej však tiekli slzy.. Zrazu ňou niekto triasol..
"Nie..nie..nie.." Šepkala zo sna.. Otvorila oči.. Všade bola tma.. A hlavne.. On sa skláňal nad ňou..
"Plakala si zo sna láska.." Povedal ustarostene.. Celá horela.. Keď ho zbadala prudko ho objala.. Bol to len sen... je tu..žije.. Ako jej odľahlo... Obímala ho so slzami v očiach.. teraz môže..
"Bolo..bolo to také živé..bolo to hrozné..ja.." Vravela prerývane.. On ju hladil po vlasoch a šepkal, že všetko bude v poriadku.. ležali vedľa seba.. celkom blízko.. Už nemohol zaspať ani jeden.. Zrazu začula sirény policajného auta.. Deja vu?! Hodila to však za hlavu a vychutnávala jeho blízkosť.. Onedlho však zazvonil jeho telefón.. Vydesene si sadla na posteli, a modlila sa aby to bol znova sen..ale nebol.. Vstal a vzal to..
"Áno? No..teraz? Je to nutné?...ale... dobre..budem tam.. o pár minút.."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár