Posledná dávka

Bolo raz jedno dievča, ktoré malo rado život a svojho najlepšieho priateľa. Poznali sa odmalička a bol asi jediný človek, ktorý dokázal dievča dokonale pochopiť, pretože aj on bol taká citlivá dušička ako ona. Poznali sa veľmi dobre dokonca až tak dobre, že si vravievali všetko čo mali na srdciach, čo ich trápilo, čo tešilo, desilo..... proste zohratá dvojka
Takto ta bolo dovtedy, až kým jeden z nich nezačal cítiť niečo viac... bol to on.
Dievča to sprvoti pokladalo za zradu nevedela to proste pochopiť.
Neustále si vravievala "ved to je on moj kamoš"!!
No ale nechala to načas tak, až kým mu nezačala chápať pomaly, ale isto sa jej zapáčily nežné, vášnivé pohľady, dotyky, ktoré mali vyzerať akože nechctiac....
Možno ani nemala na výber, ked s ním bola skoro 24hodín denne a ešte k tomu boli aj susedia.... no ale predsa
Tak dievča povolilo uzdu svojim citom a bola zaľúbená aj ona.
A ked sú dvaja zaľúbený, tak možu prežívať len krásne veci nie?
Tak sa aj stalo, prežili spolu nezabudnuteľné leto, ktoré oboch veľmi poznačilo a niečo velmi krasne v nich zanechalo.
Lenže keby dievča vedelo čo si ešte len prežije a vytrpí kôli tej láske, tak by obetovalo to leto.
Prešlo horúce, vášnivé leto a sním aj vášeň medzi nimi dvoma.
Aj ked sa stále ľúbili nebolo to už ono, pretože chlapec spadol do väčšej vášne.... k DROGáM!
Ale to neboly drogy typu marihuaha a tak, ale rovno si to namieryl k tvrdým .
Dievča sa pravdu dozvedelo už bohužiaľ dosť neskoro aby mu mohla pomôcť.
Robila všetko čo sa dalo aby mu pomohla ale márne a zato aj veľmi trpela, trpela za oboch trpela za to krásne čo zničil..
Na počudovanie chlapec si bol vedomí čo stráca, vedel že ešte stále ho lúbi, ale nevyhral ten boj, nevyhnal zo seba toho démona ani kôli láske, ktorá ho mohla s toho vytiahnuť.
Bol stratený sám a opustený.
Dievča sa už nevedolo pozerať ako sa jej stráca pred očami ako sa opúšťa, tak mu povedala navždy zbohom a odišla.
Ubolená, zničená a znechutená a zároveň plná lásky sa na ulici zastavila a otočila.
Zrazu pocítila veľkú túžbu ho objať a povedať všetko bude dobré, tak sa rozutekala tmavou ulicou za tým, ktorý jej bol v živote všetkým.
Stúpa po schodoch, otvára dvere s pocitom šťastia kedy ho už zazrie.
A aj zazrie ako sedí vo svojom obľúbenom kresle a usmieva sa.
No ten úsmev bol akýsi iný....
bol to ten posledný usmev od neho, pretože bol mrtvy, pretože si vzal svoju poslednú dávku.
Smrteľnú dávku.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu