Slniečko svieti a ožaruje holé stromy, na ktorých sa zlatí len pár posledných lístkov...
Vyzerá to nádherne!!
Ostatné opadané lístie víri po chodníku a vlní sa v najrôzneších špirálach, ktoré mi pripomínajú atrament vo vode....
Zafúkal studený podzimný vietor a lístie do mňa vráža ako by som niečo urobila, musím sa smiať!
Ved toľko ľudí by sa mohlo chovať ako tie zlatisté lístočky...
Avšak nikoho ani na sekundu nenapadne, že páchateľom ich problémov a smútkov som práve ja...
Ja, malá, dobrá tmavovláska, ktorú všetci považujú za skvelú priateľku, ktorej môžu povedať všetky svoje trápenia a ona im pomôže, poradí a pritom si to všetko nechá pre seba...
Ano... je to pravda, ale čo sú všetci tak naivný, že si myslia, že ked mam v sebe toľko tajomstiev, budem sa chovať normálne?
Hlúposť....!
Ale na druhú stranu, kto stanovil kritériá podľa ktorých sa hovorí "normálna"?
Myslím, že je lepšie povedať optimálne, alebo prijateľné pre našu modernú spoločnosť...
Spoločnosť, ktorú chcem zmeniť...
Spoločnosť, ktorú zo srdca nenávidím aj ked to tak niekedy nevypadá...
A akýže bol účel mojej podvečernej prechádzky?
Ja v sebe nosím trápenie všetkých druhých, ale tie moje nikoho nezaujímajú a ich tiaž si nosím sama...
Lenže niekedy je mi tak strašne, že ich predsa len niekomu vyzradím.... ale hned ako dopoviem, začnem toho ľutovať ... Ale vziať späť to už nejde..
Takže mi ostáva len jediná možnosť: zbaviť sa mojeho trápenia i s človekom, ktorému som ho vyzradila...
Už chápeš?
To je ten dôvod, prečo držím v ruke zakrvavený nôž...
Vlastne, prečo ho stále držím?
Natiahnem sa a zahodím ho daleko od seba, tam kde ho nikto nikdy nanájde...
Vo vysokej tráve a hromade lístia...
Nikto nepríde na môj strašný čin..
Alebo snád áno?
Nie!! Prečo by mal?
Ved takýchto vecí už som urobila veľa...
Ja...ja malá, dobrá a kamarátska tmavovláska...
A či ma to časom trápi?
Nie.... prečo by malo?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár