...Sedel v kúte. Muž zo zúfalov tvárov v miestnosti bez nábytku, bez okien. Jediný východ - zamknuté dvere. A vedľa dverí dve tlačítka. Jedno biele, jedno čierne... Jedno z nich by mu otvorilo dvere, po stlačení toho druhého by okamžite zomrel. Dalej sedel zadumaný v kúte a premietal si : " Asi bude biele tlačítko signalizovať život a čierne smrť... Označujú sa takto od nepamäti. čo ked to ale neni tradícia, čo ked je to brané trochu inak... čierne tlačítko život, taký je- reálny. Biele tlačítko smrť - uvoľnenie od všetkých starostí".
Nevedel, kto ho sem zavrel, ten kto to bol mohol brať život rôzne. Sedel mnoho hodín, premýšľal, ktoré tlačítko je pravé. Bol nervózny, chcel sa dostať von. Vstal, chodil okolo po miestnosti, búchal do stien, búchal i do dverí... bez úspechu...
Znovu sa posadil do jedného z rohu v miestnosti a premietal si dalej....Kdesi vzadu v hlave ho však hlodala iná myšlienka: Má zmysel sa vrátiť do čierneho sveta? Neni lepšia biela smrť? Ani si to neuvedomil, jeho premýšľanie sa z "ktorým tlačítkom sa dostane von" zmenilo na " ktorým tlačítkom zomriem?" Pocit zatrpčenia sa mu zo žalúdku rozčaroval do celého tela. Vstal, prišiel k panelu s tlačítkami. Stlačil obe tlačítka naraz....
Okamžite zomrel...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
lynettka  15. 10. 2007 19:47
toto sa mi pači...
Napíš svoj komentár