Nádherný pocit sa mi spája s víkendom, z ktorého sa práve míňajú posledné hodiny. Áno, bol nádherný. Bojnice, Valentínsky víkend na zámku, romantická prehliadka, krásne počasie, útulný penzión, skvelá reštaurácia, prechádzky so slnečnými okuliarmi a leskom na perách. Iba ty a ja. Áno, bolo nám krásne.
Veselé bolo napríklad, keď nám v noci prestali kúriť. Museli sme sa snažiť, aby sme jeden druhého zohriali A potom klasika, keď ja som zaspala pri filme, mala som ako on hovorí "20% výkon" a snažila som sa umyť, posteliť, prezliecť...ešte že som tam mala jeho...
A čo smútok? Áno, ten prišiel dnes. Dnes, keď on musel odísť. Opäť na mesiac. Opäť do Číny. Boli sme sami doma, a o to to bolo ťažšie. Nik tu teraz nie je, aby mi vyčaril úsmev na tvári. A koho aj čakám? Hm, to je na zamyslenie...
A dnes len toľko, že som nedávno klamala samu seba. Plakala som, a to veľmi. Vtedy, keď sa rozplakal aj on. A nešlo to zastaviť, tak sme plakali asi pol hodiny v objatí. Je mi smutno, áno, to je jasné. Ale nepomôže mi to. Nebude tu, celý mesiac nie. A potom sa uvidí, kam ho zase zavolajú.
Áno, je to smutné. Pamätám si, ako mi tu niekto napísal, že je to smutné, keď ani láska dvoch ľudí nepomôže. Ľúbim ho, a on ľúbi mňa. Nuž, asi ma musí hriať pocit, že niekto taký vôbec existuje. A je snáď jedno, či je tu, alebo na druhej strane zemegule.
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kokos11
17. 2.febuára 2008 20:00
to je smutne ale pekne drzim vam palce nech to nejako poriesite a teda aj vyriesite bo mesiac je strasne dlho
3
kedže ti za chvíľku prídu skúšky, a opäť škola, tak ten mesiac sa ti bude zdať veľmi rýchly... a ani si neuvedomíš a opäť ho budeš mať vo svojom náručí...musím sa priznať, že ste mali prekrásny valentín. Viem, je ťažké, keď si nedokážete pomôcť, ale ono sa to jedného pekného dňa všetko vyrieši, neboj sa... treba len veriť...
Napíš svoj komentár