Ayreen: Môj posledný "maturantský" blog, alebo ako to všetko dopadlo a ako sa potvrdilo staré dobré pravidlo, že....

Uff...aký dlhý nadpis. A ešte k tomu aj blog bude dlhý. No fuj! ALE UPOZORŇUJEM, ŽE TENTO BLOG OBSAHUJE VEĽMI CENNÉ INFORMÁCIE PRE BUDÚCICH MATURANTOV! Tak čítajte

Holt, začalo to takým pocitom, aký som vyjadrila vo svojom poslednom blogu. Bola sobota večer, 6. deň z môjho akademického týždňa, a ja som si uvedomila, že do kelu, veď ja som 3 predmety ani nevidela. Dejepis som sa učila, ale stále som mala pocit, že ma môžu nachytať na čomkoľvek. Pretože som vedela len a len otázky zo zadania, ani o kúsoček viac. A k tomu sa pridalo to, že niektoré zadania som proste nevedela.

A tak som sa v nedeľu večer o 6tej večer rozhodla, že učenia už bolo dosť. Stačilo. Prišiel za mnou Maroš a ja som sa nespoznávala. Na jednej strane som mala pocit, že ho chcem ubiť za to, že mi tak verí. A na druhej som mala chuť sa posadiť a plakať v jeho náručí. Nakoniec sa udialo to druhé. Of course. Ale musím povedať, že tých 5minút plaču mi pomohlo ako nikdy. A potom to už bolo len lepšie. Veľmi mi pomohlo to, že bol celú noc pri mne, ležali sme pri sebe, a aj keď som sa budila asi tak každú hodinu, mala som príjemný pocit, že je so mnou.

Ale prišlo ráno a príjemný pocit odišiel presne v momente keď som si uvedomila, že o 3 hodiny maturujem a už nemám čas. Maroš ma zaviezol do školy a šiel späť do BA. A my sme odštartovali maturity. Bolo to veľmi zvláštne, keď sme zrazu boli na školskom dvore len my štvrtáci a profesori. Ale celý ten kolotoč sa začal až po tom, keď sme sa rozišli do tried. Videla som hystériu, rezignovanosť a aj plač. Ako prvý ma čakal dejepis a vedela som, že zo 4 otázky si nesmiem vytiahnuť, lebo bude zle. Boli to čísla 4, 10, 15 a 18. Bolo nám povedané, že otázky sa nedokladajú, takže som netrpezlivo čakala na každého kto vyjde, aby mi povedal, čo si vytiahol. Vyšla kamarátka a povedala, že si vytiahla 9, tak som jej "vynadala", že či si nemohla vytiahnuť radšej 10 a pri opakovaní som 9 preskočila. Až prišiel rad na mňa. Natiahla som ruku do tej kôpky a ľaľa - číslo 9 - humanizmus a renesancia. Som si myslela, že si vlasy vyšklbem, že som si to nezopakovala. Ale nakoniec to dopadlo výborne, pochválili ma a všetko to prebiehalo štýlom pohodového rozhovoru. A až keď som vyšla som pochopila - ja som bola prvá, ktorá mala úroveň A, a preto mi doložili všetky otázky. A mala som teda šťastie, keďže som si vytiahla 9 a zo zadania 10 som trištvrte nevedela. Keď mi povedali, že som dostala 1, bolo mi neskutočne super.

No ale bol tu problém. Čakali ma tri predmety, ktoré som ani nevidela. V utorok som mala angličtinu, a teda som sa po príchode domov zavrela do izby, prešla som si zošit z angliny, naučila som sa Britániu + school system a mala som ešte 2 papiere so slovíčkami, ktoré som nestihla - Food a Fashion. A tak som sa snažila sa niečo naučiť tesne pred tým, než som šla maturovať. Bolo mi jasné, že oba papiere sa nenaučím, tak som zavrela oči a vytiahla som si jeden. Fashion. A tak som sa začala učiť Fashion. A čo sa nestalo? VYTIAHLA som si Fashion. Nebola som síce nadšená, ale otázky boli ľahké a okrem toho ma skúšala moja, a teda tá najlepšia učiteľka na škole. Zhodnotili ma jednoznačne - za 1. No, nakoniec to ani tak nebolelo.

A prišla streda. To znamenalo - slovenčina. Vedela som 28 otázok z 30. Okrem teórie gramatiky, tú som nevedela vôbec, čo mi na sebavedomí nepridalo. A tie 2 otázky som sa snažila do seba natrepať v buse /áno, ešte to stíham/, cestou do školy /ej kua, už o chvíľu/ a pred triedou /no do pi*e, veď ja to neviem/. Zistila som však, že jedna z tých 2 otázok už bola, takže tam ostala len 1, ktorú som nevedela. A čo som si vytiahla? Áno milé deti, áno. Presne tú jednu. Som myslela že ma jebne, a to doslova. Celá maturitná komisia však z môjho výrazu pochopila, že "šťastná ruka" to dnes nebola. A neskutočne ma podržali. Mala som porozprávať o 3 autoroch, vedela som jedného a už ma hnali na ukážky, v ktorých som sa neskutočne snažila, ako nikdy. Gramatika - nejako som to pomiešala, že čo je osnova a čo je konspekt, a tak to aj vyzeralo. Ale naviedli ma na správnu cestu, tak som to dobojovala až do konca. No keď som vyšla z miestnosti, rozplakala som sa. Proste - moje šťastie. Nikdy nechoďte maturovať s tým, že neviete 1 otázku, lebo naozaj si to vytiahnete... Ale čo ma úplne dostalo bolo, že oni mi dali 1! Za časť literatúry 1, za gramatiku 2, výsledná 1. A tak som plakala znova, tentokrát od šťastia. A musím tej milej profesorke priniesť bomboniéru, veď keby chcela, mohla ma dodrbať ako najbiednejšieho psa a neurobila to...

A bol tu posledný predmet, NOSka. Vedela som, že sa to za jedno popoludnie nedá naučiť. Veď to dokopy bolo 90 otázok. Ale robila som, čo som mohla. A "lepiť" mi začalo až ráno, keď som zistila, že ešte neviem Hegla, Kanta, náboženstvá, predmety filozofie v Grécku, Aténsku demokraciu, Descarta...Ale...pri ťahaní otázky nadomnou stáli všetci Bohovia, pretože som si vytiahla neskutočne ĽAHKÚ otázku...Mýtus a logos , voľby a rozdiely mesto/dedina
No ja som myslela, že ma skláti od šťastia...Všetko som vykecala, predsedníčka mi povedala, že sa so mnou dobre komunikuje, a o pár minút po tom, ako som doodpovedala, mi povedali, že mám 1...

Takže? Moja maturita dopadla neskutočne, zmaturovala som na samé jednotky! Nechápala som a keď som vyšla zo školy, bola som ako "nadrogovaná"...na ten pocit nikdy nezabudnem. Pred školou ma čakal Maroš a ja som takpovediac "začala nový život..." A ako to prebieha, napíšem nabudúce...

Gratulujem hrdinom, ktorí sa dočítali až sem

Je to možné?

0 0 0 0 0

Komentuj

Môj posledný "maturantský" blog, alebo ako to všetko dopadlo a ako sa potvrdilo staré dobré pravidlo, že....

11 komentov k blogu

Horúce!