Bolí ma hlava...neskutočne...z tlaku myšlienok? Možno, asi, určite.
Len pár riadkov na vypísanie, potom vypnem počítač, vezmem lieky, zaľahnem do postele a vidím sa, ako nezaspím do rána...
To, čo sa dnes stalo ma strašne ranilo, a preto dnes nemusím čakať. Nemusím čakať na 23:00, kedy ten na druhej strane zemegule vstáva, lebo ho nechcem počuť. Ani ráno nebudem chcieť...a najhoršie na tom je, že to nie je "rebelstvo", proste cítim, že s ním teraz nedokážem ani prehovoriť, lebo by som znova plakala...
Ale dnes som si uvedomila jednu vec - nedá sa príliš viazať na človeka, aj keď je srdcu neskutočne blízko, aj keď je priateľ, spriaznená duša, milenec, najlepší človek na svete...lebo každý môže sklamať, vedomky či nevedomky...
A to ma mrzí...ten môj to spravil nevedomky, myslel si aká budem nadšená a pochopil, až keď ma uvidel plakať...
Niekedy to tak proste býva...
"Koľko objatí človek za deň potrebuje na to, aby prežil? Osem? Tak to som už dávno mŕtva..." (Maxim E. Matkin)
to si správne vystihla... poznám tu myšlienku, lebo som tú knihu čítala, viem aj kedy bola použitá...
... ono aj keď si povieš, že nemôžeš sa veľmi viazať na človeka, nakoniec je to aj tak opak... držíš si priateľku celou silou, upevňuješ priateľstvo medzi vami. Držíš si lásku, aby si ju nestratila, držíš si ju tak silno, že si to sama neuvedomuješ... deň kedy by ti mal povedať zbohom sa ti zdá odstrašujúci a tak sa ešte viac na neho prilepíš...
... aj keď si povieš "nemôžem" aj tak to nakoniec spravíš...
...vyvetraj si hlavu vzduchom, prechádzkou, dobrou nenásilnou hudbou... a spánkom, bude ti lepšie...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.