Po 10 mesiacoch, ani sama neverím, veď nám spolu bolo tak čarokrásne, tak rozprávkovo, tak lentilkovo.. a je pravda, že teraz to všetko mizne v hmle, v hádkach, v mojich slzách a tvojom obraňovaní sa, v našej hrdosti a v tých kvapkách zlosti, ktoré sa spojili a sú príliš ťažké...

Nechcem sa hádať a nechcem plakať. Myslím si, že už to vyzerá naozaj divne, keď mi povieš, že odchádzaš a ja sa rozplačem. Ale inak reagovať neviem. Je mi to všetko tak ľúto. To, aké to bolo krásne, naše spoločné leto, milión spomienok a čo mi teraz ostalo? Len tvoje prílety a odlety.

Dostalo ma, keď si povedal, že pôjdeš do Šanghaja, že tam budeš v lete a ledva stihneš našu vysnívanú dovolenku. Pred týždňom si sa vrátil z Pekingu. A v pondelok odlietaš znova. Znova do Číny. A ja mám pocit, že vždy tam kúsoček teba ostane. Vždy nejaký ten kúsoček, ktorý som bezhranične milovala.

Ešte stále cítim to chvenie, keď ma pohladíš, ešte stále je mi krásne, keď môžem ležať pri tebe, smiať sa s tebou, blázniť sa, a to všetko preto, lebo ťa ľúbim. A viem, že aj ty ľúbiš mňa, ale mám pocit, že tvoje cesty po svete nás raz nakoniec definitívne rozdelia. Je to tak, nemôžem si pomôcť.

Východisko neexistuje - aj tak ťa budem milovať, či budeš pri mne, či budeš v Číne, no znášať to ale neviem.

Preto, keď si mi povedal, že znova odchádzaš, plakala som poslednýkrát. Poslednýkrát som na teba kričala. Už viac nie. Teraz všetky svoje myšlienky a sily nebudem sústrediť na teba, ale na maturitu, na to, aby som spravila prijímačky, na to, aby som šla za budúcnosťou. A je mi jedno, kde budeš. Viem, že budeš niekde tu okolo, ale už nebudeš stredobodom môjho vesmíru...teraz to bude učenie...

A potom? Uvidí sa. Možno to bude lepšie, možno si priznáme, že jeden bez druhého nevydržíme, alebo...sa rozídeme...snáď ľudsky...ako dvaja, ktorí sa niekedy bezhranične milovali...

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
kathleen  11. 2. 2008 19:47
je smutné, že niekedy nepomúže ani fakt, ze sa dvaja ľudia naozaj lubia...ale suhlasim, aby si si sla za svojím cieľom života...koniec koncov, tak ako On
 fotka
nikuska7  11. 2. 2008 19:55
Obdivujem ťa, že to takto dokážeš. Vážne, zistila som, že som oproti Tebe úplný slaboch... A inak, pekný blog.
 fotka
monya  11. 2. 2008 20:06
Držím palčiská, na tých skúškach a tak...

Moje jedny prijímačky sú už o týždeň ale ešte nič neviem



ALe som chcela ešte dôležitú vec... Pekne si to. Tak bittersweet. Keď ja to neviem preložiť tak pekne do slovenčiny
 fotka
qissa  11. 2. 2008 20:51
Až som sa zľala, keď som prečítala názov. Snáď to dobre dopadne, ale tiež súhlasím s tým, aby si sa sústredila na niečo, čo prísť musí, aj keby ružové žabky z neba padali
 fotka
pappo  11. 2. 2008 21:16
Maj pevnu zem pod nohami, pretoze ja som z tvojich pismen vycital, ze si silna osoba a tie to zvyknu v zivote najdalej dotiahnut! Stanov ciel a chod za nim, on si tvoju lasku nezasluzi.





www.andele-svetla.cz
 fotka
janulka3112  12. 2. 2008 18:45
ach moja zlatá... tieto slová ťa museli stáť síl a hlavne sĺz... ja by som sa k takémuto činu veru neodhodlala... ale viem, že to máš ťažké, keď s ním nemôžeš byť, lebo medzi vami stojí jeho práca... moc ma toto mrzí, dúfam, že sa spamätá a nájde si niečo iné...a keď nie, tak hádam objavíš takého chlapca, ktorý ti už nič podobné robiť nebude...moc ti to prajem...
Napíš svoj komentár