Posledný a rozlúčkový blog o ňom, o láske, o tom čo bolo a nenávratne zmizlo.

Včera sme spravili pokrok z našej patovej situácie. Pohádali sme sa tak, že som definitívne uvážila, že to už ďalej nemá zmysel.

Potom sa dnes udiali ďalšie štyri pokroky v mojom živote.

1) V kúpeľni na poličke som mu nechala prsteň, ktorý mi kúpil, pretože už viac nevyjadruje to, čo cítim. Vyzeral skoro ako obrúčka, už viacerí sa ma na to pýtali a ja som s úsmevom odvetila, že zatiaľ nie...a teraz viem, že už nikdy nie.

2) Keď som stála na zastávke s cestovnou taškou a čakala na autobus, zazvonil mi mobil. Že vraj dievča, ktoré zháňa náhradu za seba na internát a môže sa odsťahovať už budúci týždeň do stredy. Povedala som, že na 100% súhlasím so všetkým, len nech už som na tom intráku. Takže v pondelok ideme definitívne ukončiť moje bývanie s chlapom, ktorému som bola ochotná dať všetko. Bohužiaľ, nestačilo a ja viac dať nedokážem. A nakoniec budem na intráku na 2ke izbe s internetom - moja spolubývajúca je piatačka a na obhajobu svojej práce sa bude učiť doma - takže budem mať svoje súkromie a izbu prakticky sama pre seba - a vedľa v izbe moje tri kolegynky z 1. ročníka...lepšie som si ani nemohla želať

3) Do tretice - dnes je prvý deň po dva a pol roku, kedy sme s Marošom spolu absolútne nekomunikovali. Vždy to bol aspoň telefonát, hocikde na svete bol, hocičo sa dialo...až dodnes.

A tak mi je jasné, že spoločný Valentín sa neudeje. Minulý rok sme boli na Bojnickom zámku a bolo nám krásne. A dokonca nám dali podpísať Listinu lásky, že sa tam o rok opäť znova stretneme. Bohužiaľ, my radšej počas Valentína budeme páliť mosty. A ja som začala už dnes.

4) Odtrhla som fotky z poličky. Tie krásne okamihy zo začiatkov sú už nenávratne preč a fotky ich neoživia, tak načo jatriť rany? Viem, že tie budú veľmi hlboké a nikdy sa nezacelia úplne, pretože prvá láska je nezabudnuteľná, ale ako som dnes čítala citáty, medzi nimi som našla aj toto:

One's first love is always perfect until one meets one's second love.

Elizabeth Aston

A tak vlastne prichádzam na to, že sa (možno) nemám čoho báť. Viac sa zahĺbim do štúdia, črtá sa mi práca na 2 dni v týždni full time, takže bude to makačka, ale aspoň nebudem mať čas myslieť. Lebo to v tomto čase potrebujem najviac. Nie je to sranda rozísť sa pár dní pred Valentínom a pár dní pred výročím.

Zbohom.

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
mirkova  6. 2. 2009 22:38
tak to teda naozaj nie je sranda, máš odvahu, odteraz bude len a len lepšie
 fotka
titusik  6. 2. 2009 22:44
drzim prsty....
 fotka
martinka1112  6. 2. 2009 23:20
je to veľmi dobre napísaný blog,čítala som aj ten predtým,myslím si že čas rany zahojí,ten to vie najlepšie a áno na prvú lásku sa nezabúda, ja mám tiež prvú no nikdy neviem kedy a v čom sa nezhodneme,....môže sa čokoľvek stať a toho sa podľa mňa najviac boja všetci,preto na to radej ani nemyslím,....a máš dobré riešenie,práca a škola to ide dokopy poznám to a držím ti palce nech si ťa nájde niekto s kým budeš šťastná navždy
 fotka
karla28  6. 2. 2009 23:34
drzim ti palce a dakujem velmi pekne dakujem spalit vsetky premostenia som mala uz strasne davno a teraz to vdaka tebe viem
 fotka
ena233  6. 2. 2009 23:57
tak ja ti držím pršteky a verím že už bude len lepšie časom sa to vyrieši a bude dobre
 fotka
jogurtovakultura  7. 2. 2009 01:28
no do riti!
 fotka
jogurtovakultura  7. 2. 2009 01:30
prepáč, pôvodne som chcela napísať niečo zmysluplnejsie..klamem, prve co ma napadlo, bolo "no kurva" ale nechcela som nadávať tak velmi.
je mi to lúto. ale NAOZAJbude lepsie a pardón za ten koment
 fotka
bziki  7. 2. 2009 16:13
je mi to luto..vazne..ja som si svoj kruty rozchod prezila pred rokom a dlho som sa z neho dostavala..nechcela som vtedy pocut, ze vsetko preboli a vsetko bude fajn, lebo som mala pocit, ze to nepreboli uplne nikdy..oplakavala som ho dlho po nociach a cez den som sa nasilu usmievala..bol to teror..zo zeme ma zoskrabali kamarati a dnes, po roku, uz mozem volne dychat..minulosti sa nezbavis uplne nikdy, ale je len na tebe, kedy sa s nou naucis zit a das priestor buducnosti..drzim ti palce, jedina moja rada je, obklop sa vsetkym co mas rada..a ztrojnasob davky veci, co ti sprijemnovali zivot doteraz..to znamena, precitaj si knizky od matkina, hodiny pozeraj zufale manzelky, s kamaratkami vypi hektolitre mojita a ked to budes najmenej cakat, budes pripravena znova zit ako patri
 fotka
flleur  7. 2. 2009 22:31
číta sa mi to veľmi zle a ťažko lebo človek si zrazu uvedomí,že všetko je pominuteľné a nám nezostáva nič iné,len sa pokúsiť prežiť to všetko so zdravým rozumom a ako tak zlepeným a funkčným srdcom.

každý krok dopredu je lepší,a ja ti budem celý čas držať palce,aby si to zvládla.zaslúžiš si,aby ti bolo lepšie.A tento nebol ten pravý pre teba.keby hej,tak ste spolu.
10 
 fotka
yolis  9. 2. 2009 00:27
aj mna napadlo niečo v zmysle a do riti...
teda, vyzeralo to celkom idylicky aj ked som do toho vlastne prd videla
11 
 fotka
janulka3112  9. 2. 2009 16:49
nechcela som aby prišiel koniec, no pokiaľ si jediná na to, aby si držala lásku pri živote, to sa neoplatí... Verím, že bude len lepšie... potrebuješ niekoho kto bude pri tebe aj keď budeš myšlienkami niekde inde... verím, že takého čoskoro objavíš...
Napíš svoj komentár