Úplne obyčajný maturantský víkend...

Čím ďalej tým viac cítim, že jedna etapa môjho života sa končí a tá druhá začína. Už len 4 týždne a maturujem. Znie to neuveriteľne, mala by som panikáriť, ale ja sa teším. Teším sa na pocit, že ma čaká zmena. Veľká a tak očakávaná. Sťahovanie, nová škola, iné mesto, iný život. Už len pár dní...

Z dôvodu maturity sme sa s Marošom rozhodli, že ďalšie 4 týždne sa budeme vidieť len na otočku. Príde ku mne každú sobotu ráno a večer odíde. Vysvetlila som mu, že sa musím učiť a že sa budeme asi len znervózňovať, ale povedal, že ma potrebuje vidieť. A po 4 týždňoch príde na tie dni, kedy budem maturovať. Teším sa na to, že ma bude čakať za dverami, iste mi bude lepšie.

Tento víkend prebehol vlastne úplne obyčajne, akurát s jednou zmenou. Začala som sa učiť. NOSku, dejepis. Mám už toho po krk, ale aspoň dobrý pocit, že niečo už viem. Právo, ekonómiu, sociológiu a psychológiu. Tento týždeň ma čaká ešte politológia, ale to zvládnem, pretože sa zatiaľ nerysuje veľa písomiek, čo je fajn. Takže dnešok preehol ako typicky maturantský deň. Ja z knihami na kolenách hrbiaca sa na posteli, za mnou okno, slnko svieti, deti sa hrajú a ...maturantka sa učí....

Včerajší večer sa mi páčil. Maroš sa rozhodol ostať a ísť do Bratislavy až dnes ráno, a preto sme večer pozreli film - Michael Clayton. Nebudem robiť promo, len poviem, že sa to oplatí, aj keď som asi štvrťku deja dopozerala až dnes ráno po prebudení, keďže som od únavy zaspala. Ostatne ako vždy.

A tak si tu žijeme. Idem sa opäť schúliť do postele a vziať do ruky "Výhody a nevýhody začlenenia Slovenska do EÚ". Do 20:00 zamakám, potom chcem mať voľno, umyť sa, prezliecť do pyžamka, navariť si krupicu s maslom a kakaom a len tak relaxovať.

Pekný večer želám...

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu