Už nikdy nebudem celá, áno, to je to, čo ma teraz najviac vystihuje. Pred desiatimi mesiacmi si mi zobral kus srdca, no zaplnil si ho späť. Tou tvojou polovicou, ktorú si mi dal. Dnes si mi však vytrhol aj tú, a tú moju si mi nevrátil....ostalo len prázdno...v duši, v tele, okolo mňa...
Si v Číne, už to budú skoro 3 týždne, ešte ďalšie 2 budeš a nie je to ľahké. Bol si 2 mesiace v Indii, prežili sme, bolo to ťažké, no znova si prišiel. A sľúbil si, že budeš pri mne...že ma podržíš na maturitách, že spolu prežijeme tie najkrajšie dni a týždne...
A zrazu to zmizlo...vyparilo sa...stratilo sa v diaľke a v Šanghaji...keď si mi povedal, že znova odídeš, zarazilo ma to, no keď som sa dopočula, že ideš preč na máj/jún/júl, prípadne na jún/júl/august/ - položilo ma to. Jediné mesiace mojich prázdnin, keď dokončím školu, sme mohli tráviť spolu v Bratislave. Nie, ty sa namiesto toho vyparíš do Šanghaja a ja tu budem sama.
Dal si mi možnosť ísť s tebou - vraj firma to všetko zaplatí. Áno, viem to, no neplánujem tráviť prázdninové dni zavretá v hoteli v 20 miliónovom meste. Vieme obaja, že ty budeš pracovať od rána do večera a potom si vždy unavený.
Moje sny sa tak zlomili, už sú to len úlomky, malé črepinky toho šťastia, ktoré deň po dni mizne. Mizne v oblakoch, mizne v tej diaľke, ktorá nás rozdeľuje... Má to ešte význam? Neviem sama.
Vzal si mi kus srdca a nevrátil si mi ho. Budeš ho mať navždy. A len na tebe teraz záleží, či sa ti ho podarí opäť zaplniť po takomto sklamaní...
Radšej ako sladké klamstvá mám úprimnosť, tak moja odpoveď bude úprimná.
Vyzerá to tak, že tie tri mesiace nevydržíš. Je na tebe, čo spravíš. Či to budeš chcieť mať ako pauzu vo vzťahu, po ktorej sa uvidí, že či pauza skončí... Alebo to proste môžeš nejako(=ťažko) prežiť. Alebo sa vzdáš. (Vzdať sa nemusí byť vždy zbabelé...ale môže...)
Alebo môžeš povedať Marošovi, nech si vyberie. Môžeš povedať, že ty si prečkala Kóreu, vydržala Indiu, zniesla Čínu ale znova to už neprežiješ. Neviem, ako veľmi mu ten job vynesie, či ho zabezpečí do konca života a podobne, no možností je viac. Buď by to od teba vzal ako zradu, ako nedostatok lásky a iné sprostosti... Alebo by sa s ťažkým srdcom vzdal služobky a bol by s tebou. Ale položme si nepríjemnú otázku: Nemala by si výčitky? Nevyčítal by ti to on (samozrejme potichu)?
Je to ťažké. Hej, o tom vzťahy sú, ale koho to zaujíma, keď má človek pocit, že to už nezvláda?
V takýchto časoch človek potrebuje oporu. Potrebuje mať istotu, že o niekoho pomocnú ruku nepríde... Ale má zmysel, aby som to hovoril? Nebyť blogu, netuším, čo sa deje v tvojom živote za posledný štvrťrok....
Toto bolo dosť surové z jeho strany, úprimne mi je to ľúto... dobre si nakoniec napísala, že je to teraz na ňom ako sa rozhodne. Ty si vložila do tohto vzťahu celú seba, teraz je rad na ňom či ti to vráti aspoň stonásobne, alebo sa vykašle na to pekné, čo má... Monika, myslím si, že aj keď to teraz bolí a tvoje sny sú zrazu prachom, vráti sa späť... ak ťa miluje takou silnou láskou ako ty jeho, vráti sa...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Radšej ako sladké klamstvá mám úprimnosť, tak moja odpoveď bude úprimná.
Vyzerá to tak, že tie tri mesiace nevydržíš. Je na tebe, čo spravíš. Či to budeš chcieť mať ako pauzu vo vzťahu, po ktorej sa uvidí, že či pauza skončí... Alebo to proste môžeš nejako(=ťažko) prežiť. Alebo sa vzdáš. (Vzdať sa nemusí byť vždy zbabelé...ale môže...)
Alebo môžeš povedať Marošovi, nech si vyberie. Môžeš povedať, že ty si prečkala Kóreu, vydržala Indiu, zniesla Čínu ale znova to už neprežiješ. Neviem, ako veľmi mu ten job vynesie, či ho zabezpečí do konca života a podobne, no možností je viac. Buď by to od teba vzal ako zradu, ako nedostatok lásky a iné sprostosti... Alebo by sa s ťažkým srdcom vzdal služobky a bol by s tebou. Ale položme si nepríjemnú otázku: Nemala by si výčitky? Nevyčítal by ti to on (samozrejme potichu)?
Je to ťažké. Hej, o tom vzťahy sú, ale koho to zaujíma, keď má človek pocit, že to už nezvláda?
V takýchto časoch človek potrebuje oporu. Potrebuje mať istotu, že o niekoho pomocnú ruku nepríde... Ale má zmysel, aby som to hovoril? Nebyť blogu, netuším, čo sa deje v tvojom živote za posledný štvrťrok....