A čo? Práve teraz počúvam Vaša Patejdla - Ak nie si moja. Nebola som na tento typ hudby, ozaj nie. Ale odkedy mám v živote ťažšie obdobie, viac premýšľam a k premýšľaniu sa mi viaže aj táto pieseň z Fontány pre Zuzanu...
Viem, že keď som bola trošku menšia, dajme tomu v "pubertálnom veku" - strašne strašne strašne som nemala rada filmy typu hore spomínaná Fontána, Pelíšky, Pupendo, S tebou mě baví svět, proste stará česká klasika. A teraz? Len tak by som si sadla a pozerala všetko toto doradu. Opretá o Marošove silné ramená, zakrytá paplónom, v pyžamku a so sladučkým kakavkom.
Fontánu som celú prvýkrát videla 30.9.2007. Pamätám si na to presne, pretože sme boli na svadbe Marošovej sestry. Viem, že som mala krásne dlhé šaty, vychystala som sa a krásne namaľovaná, voňajúca som na hotelovej izbe čakala na Maroša, kým po mňa príde. A Maroš prišiel - v obleku, upravený, jedným slovom fešák. A vtedy začala hrať pieseň Ak nie si moja...Pamätám si len, že ma Maroš vzal do náruče a potom... "pesnička o nás dvoch, už nie je pre deti..."
A pamätám sa aj na to, kedy mi šepkal:
Všetci nám môžu závidieť
Vravia, že lásky dávno niet
Všetci nám môžu závidieť
že ťa mám rád
Zostaňme takto chvíľu stáť
Na všetko krásne máme čas
Viem, že si práve, práve Tá,
ktorú mám rád...
A mne sa to strašne páčilo...A túžim to počúvať znova a znova...
Teraz to potrebujem ako soľ...
A viem...zase blog o tebe...čo už...snažím sa len uchovať to krásne...
"Zostaňme takto chvíľu stáť, na všetko krásne máme čas..."
Snáď...
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kikuska1
27. 1.januára 2008 18:04
to je strasne pekne
2
je to veľmi pekné... spomienky v nás vždy prebudia niečo, čo nám zároveň spustí slzy... je treba vypísať to, čo nás ťaží - ľahšie sa potom žije ďalej...
Napíš svoj komentár