Áno, dnes sa mi prihodilo niečo, čo priamo súvisí s týmto blogom. Už dlho trvá stav, kedy sa necítim byť šťastná. Neviem celkom presne povedať čím to začalo, ale viem, že to stále trvá. Mám povinností nad hlavu, nestíham sa učiť na skúšky na vodičák, ledva som stihla dopísať seminárku, o chvíľu sú tu matury. No a samozrejme, od mojej rodiny podporu čakať nemôžem. Jednak preto, lebo odo mňa sa vždy čakal ten najlepší výkon, veď priznávam, učím sa na jednotky, sem tam dvojky, 3 som na vysvedčení nikdy nemala...ale nerobím to pre rodinu, ja sama som taká, že mi to nedá. A za druhé, nik z nich asi nepovažuje za potrebné ma povzbudiť. Ani nevedia, ako by to pomohlo...
Mám krízu. Duševnú, školskú, vzťahovú. Áno, môj vzťah už dávno nie je tým, čím býval. Prešli mesiace a láska zovšednela. Nie vtedy keď sme spolu, vtedy je to stále také nádherné...Bohužiaľ, tých chvíľ je čoraz menej a mojím spoločníkom sa čoraz viac stáva webkamera.
Dnes som potrebovala cítiť kúsok citu, ktorý som hľadala u Maroša. Zverila som sa mu so všetkým, s tým, že mi to učenie nejde, že stresujem a tak dookola. A on? Namiesto podpory mi stále prízvukoval, že sa to učím zle, pretože sa učím rovno z testov a nie z knihy. Viem, viem že je to zle, ale budem rada, ak sa stihnem naučiť tie testy, nie to ešte prečítať 250strán knihy.
Veľmi ma zamrzelo to, že ma nepodporil. Že nepovedal niečo v tom zmysle, že aj takto sa to dá, že mi verí a že to bude fajn, videl len to, že sa neučím z knihy. A keď mi to povedal asi 5 krát, prišla som k webkamere a povedala som, že idem pozerať telku. Nasledovala mierna výmena slov o tom, že som podráždená a že sa neprávom urážam, ale to som už nevnímala. Keď on skončil svoju "repliku" vypla som kameru len s obyčajným ahoj.
A Maroš zareagoval pohotovo, odhlásil sa okamžite s hláškou, že ide spať a vypol si mobil. Nech. Je mi to však ľúto. Potrebujem cítiť oporu a ten, kto mi má byť najbližšie je jednak 12 000 kilometrov odo mňa, a po druhé vie len kritizovať. Nespoznávam ho a som z toho smutná ešte viac...
Preto sa pýtam - má vôbec význam niekomu hovoriť o svojich problémoch?
Vyznanie
Komentuj
9 komentov k blogu
1
fragile.
22. 2.febuára 2008 20:38
Nema. Ale to nic nemeni na tom, ze tvoja reakcia bola podrazdena a hystericka.
2
Musím nesúhlasiť s Fragile.-om... Mne osobne napríklad pomáha keď sa niekomu vyrozprávam... Viem že nakoniec si to budem musieť vyriešiť sama, ale niekedy mi názor druhého človeka pomôže pozrieť sa na to z iného uhla pohľadu a tým aj nájsť riešenie a inokedy dostanem ako odpoveď pochopenie a slová útechy... A niekedy mi úplne stačí keď ma ten niekto počúva čo hovorím a keď sa môžem posťažovať na všetky krivdy sveta
3
Fragile evidentne nevie o com pise... a suhlasim na 100% s Galinkou...treba sa vykecať...vcera alebo predvcerom som tu cital perfektny blog o tom ze ked sa clovek vykeca tak je mu ovela lepsie...je pravda ze chalani s tym maju problem...ale da sa to.. ....Ayreen...skus ineho cloveka...a vztah skus prehodnotit...mozno to bola len mala burka..mozno velke zemetrasenie...v akzdom pripade drzim palce
4
Galinka & Elwinko ďakujem...
A Fragile., tvoj názor ti neberiem, no podľa mňa som to dnes nebola ja, kto reagoval podráždene...ja som bola skôr smutná a precitlivelá a to je podľa mňa iné. Ale aj tak dík za koment.
A Fragile., tvoj názor ti neberiem, no podľa mňa som to dnes nebola ja, kto reagoval podráždene...ja som bola skôr smutná a precitlivelá a to je podľa mňa iné. Ale aj tak dík za koment.
5
Súhlasím s Galinkou a Elwinkom
Ja by som napr. nevedela prežiť bez toho, aby som sa raz za čas nemusela posťažovať aj na to, že tráva je zelená.
A učíš sa dobre , ja som sa tiež učila len z testov...
Hlavu hore, prinajhoršom ťa pčúvame aspoň my.
Ja by som napr. nevedela prežiť bez toho, aby som sa raz za čas nemusela posťažovať aj na to, že tráva je zelená.
A učíš sa dobre , ja som sa tiež učila len z testov...
Hlavu hore, prinajhoršom ťa pčúvame aspoň my.
6
pozri sa na to tak, že on je len muž. Muž nie je na to, aby trpezlivo počúval a utešoval, muž chce spravidla napravovať, teda poradiť ti, aby si veci robila lepšie, teda bola šťastnejšia. Nehľadala by som za tým nič iné. Ak chceš od neho niečo iné, tak mu povedz: "seď tu a vypočuj ma, to mi teraz pomôže najviac."
7
suhlas s Qissa ze Hlavu hore, prinajhoršom ťa pčúvame aspoň my.a zaroven nesuhlas z Nightsoul
pretoze ja porusujem jej slova mam 18 som muz a ja to dokazem aj ked obcas mam pocit ze mna nechape cely svet.
pretoze ja porusujem jej slova mam 18 som muz a ja to dokazem aj ked obcas mam pocit ze mna nechape cely svet.
8
preto je dobré mať aj nejakú priateľku, ktorá tu bola skôr ako tvoja láska. Ak toho nie je schopný, vec´, že priateľke sa môžeš kedykoľvek vyspovedať. To, že máte krízu je vo vzťahoch bežné. Myslím si, že to všetko medzi vami robí napätie čo v sebe máte a jeden od druhého čakáte pomaly nemožné. Priala by som ti, aby ťa chápal, keď to potrebuješ a nevravel len čisto svoje názory, no keď je niekto vzdialený 12000 km tak ho to možno mrzí, že ti nemôže byť momentálne oporou. Nezastávam sa ho, lebo dá sa prekonať každá nálada a povzbudiť... a čo sa týka rodiny, pokiaľ sa im sama neposťažuješ oni na tebe nezbadajú, že ťa niečo trápi... a samozrejme, pokiaľ si sama o niečo nepovieš, nebudeš to mať. Ticho sa častokrát nevypláca...ale rozhodne sa oplatí to niekomu povedať, lebo potom sa ti aspoň uľaví...
Napíš svoj komentár