Po dlhom čase som prednedávnom znovu napísala blog, ktorý možno aj naozaj stojí za to, podľa môjho očakávania však zostal bez väčšieho povšimnutia. Asi píšem príliš komplikovane. Celá moja osobnosť je akási prekombinovaná. A ľudia majú radi jednoduchosť. Večer sa von chodia zabávať do barov, na všelijaké žúrky, krúžkovice, skupinovice, chodbovice a mnohé iné -ice... A ja ich dôsledne jednu za druhou vynechávam. Miesto toho premýšľam o podivných veciach a o sebe a o živote a venujem sa učeniu a škole... Je však otázne, či naozaj Žijem.

A tak nemôžem písať básne o novej láske z fajn podniku. Ani o starej láske z fajn podniku. Môžem písať o svojich zložitých pocitoch a hlbokých myšlienkach, prípadne o tom, kedy sa po prvý krát v lebečnej anatómii objavuje supraoccipitale rozširujúce sa od postparietale k opisthoticu.

A zase jeden článok, ktorý sa mi bez akéhokoľvek povolenia uberá zložitým smerom. A vonku je príjemne a vtáčiky spievajú a ja idem na prechádzku so psíkom užiť si svoju chvíľku jednoduchého života. A potom znova práca do školy, keďže ako vždy, nič nestíham.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
laura9  27. 3. 2010 15:17
jéj, to je fajn napísané...no čo nemôžu všetci trčať iba v baroch, svet potrebuje aj umelecké, komplikované duše a ja ich mám rada
2 
fotka
johnysheek  27. 3. 2010 17:54
nie si sama a preto e dolezite.. naucme sa s tym zit..



ked oni zacnu mysliet.. my budeme mat naskok a budeme sa zabavat.. tak ze z toho budeme i nieco mat.. nielen bolest hlavy, opicu a tak..
3 
fotka
tequila  4. 2. 2021 19:35
niekedy je prechadzka s psikom to najlepsie, co moze clovek urobit
Napíš svoj komentár