Aha, no ale o tom som vlastne nechcela (A) (keby niekto náhodou nevedel čo znamená tá čudná značka s dvomi zátvorkami a veľkým áčkom v strede, tak sa mu to teraz pokúsim vysvetliť...vy ostatní môžete kľudne túto pasáž preskočiť. Teda aspoň myslím, keďže som ju ešte ani nenapísala, ale moja neprekonateľná úžasná seba empatická prezieravosť mi vraví že na tomto skutočne nebude nič zaujímavé. Alebo žeby áno? Uvidíme. Takže: To áčko znamená začiatočné písmenko slovka angelface, čo znamená v preklade anjelská tvár, čiže niečo ako nevinná tvárička, „ja nič, ja neviniatko“… Inými slovami, keď niekomu napíšete že: Ty kokot (A), tak sa na vás nebude hnevať. Teda aspoň myslím, nikdy som to neskúšala.)
Vy ostatní, ktorí ste preskakovali pasáž vyššie, vitajte, aj vás mám rada A teraz k veci! Nie že by sa mi v noci tak celkovo nestávali zvláštne veci. Nebudeme si predsa klamať, stávajú, ale o tom možno niekedy nabudúce. No áno, skutočne som námesačná. Kde len začať… Stalo sa to v roku 1988, na svet prišlo krásne dieťa…no dobre, toto preskočím, ale máte čo ľutovať! Ono to vlastne začalo asi pred pár rokmi. Totiž mám v izbe nad posteľou takú tú lampu s neónovou žiarovkou. Teda mala som ju tam dovtedy vždy, no raz ráno, keď sa zobudím, tak žiarovka nikde. Zlodej! Ale nie, načo by mu bola taká žiarovka. Niekto z rodiny, alebo z našeho zvieracieho kolektívu! Nie nie, tým by tiež nebola na nič tá žiarovka. Potom som sa veľmi hmlisto rozpamätala na akýsi sen. Ku podivu trhala som v ňom žiarovku. Aká náhoda! Potom som si pospájala súvislosti (to viete, keď som rozospatá, všetko mi trvá o čosi dlhšie) a začala som hľadať stratenú žiarovku. Našla som ju. Pod posteľou. Moju milovanú žiarovku!
Ubehli dni, týždne, mesiace a moja novoobjavená schopnosť (námesačnosť) na seba nenechala dlho čakať. Stále častejšie som zaspávala do školy. hm…nezvonil mi budík (taký ten na mobile používam). Zvláštne, hovorím si, lebo keď som ho skúšala, tak vždy fungoval. Ani v škole by mi to neuverili, kebyže im poviem že mi nezvoní budík, ale pritom funguje (veď zvonenie je predsa jeho jediná úloha, keď už v ničom inom, tak aspoň v tomto by mal byť skutočne dobrý). Tak ma napadlo, že ho možno nepočujem. Že som proste príliš unavená a moje podvedomie má asi pocit, že akýsi budík nemá právo zasahovať do môjho života (spánku). Ale nie. To som tiež skúšala. Keď nevypnem budík, ale nechám ho zvoniť, tak on síce po chvíli zmĺkne, ale stále tam vidno taký ten malý zvonček v pravom hornom rohu. Čiže budík je stále nastavený. Ale ten zvonček som tam ja nikdy nemala! Potom sa mi tiež pár krát stalo, že namiesto toho, aby bol môj mobil vedľa postele (tak ako som si ho tam večer nechala), tak sa ráno nachádzal zababušený v perine.
A prišli Vianoce! Dostala som nový budík. Taký peknučký, malý Keď som veľmi potrebovala stihnúť školu, alebo čokoľvek iné, nastavila som si oba budíky. Čiže aj ten nový, aj ten na mobile. Nepomohlo to! Teda na začiatku áno, ale neskôr to už bolo prašť jak uhoď. Mohla by som mať aj tisíc budíkov a keď ich potrebujem, všetky sa zrazu pokazia. Ale ja som zvyknutá uvažovať racionálne a námesačníctvo je známa a potvrdená vec. Tak mi to došlo. Ja som predsa námesačná! No áno, možno ste čakali niečo vzrušujúcejšie, akože keď je spln, tak že začnem chodiť po meste a strašiť alebo čo. To sa síce zatiaľ nekoná, no čo nie je môže byť! muhehe Bude vám musieť zatiaľ stačiť to, že v noci nevedomky trhám žiarovky, presúvam predmety a vypínam budíky. No a na skúšku ma musí vždy niekto zobudiť. Budík je síce pekná vec, ale istota je istota…
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
xD Dobre žarty stranou!
Bolo to fantasticky písané, malo to štýl!
Ale to prvé sa mi zdalo uletenejšie, neviem. Tot sa mi zdalo tak trocha...nútené, nieviem. ALe aj tak to bolo super! Len tak ďalej! Nerieš globálne problémy, takéto uletené blogy sú presne to čo ti sedí!