Dnes som bola pozrieť na svetovej výstave psov. Nechodím na výstavy zas až tak často, ale takú udalosť akou je svetovka u nás na Slovensku som si v jednoducho nemohla nechať ujsť. Jedným z mojich veľkých snov je aj prestížna výstava Crufts konaná každý rok v Anglicku, tak uvidíme, či sa raz dostanem aj tam.

Výstava sa konala až 4 dni a bolo na ňu prihlásených niečo okolo 30 000 psov čo je vraj najväčší počet v histórii. IX. skupina FCI bola až v nedeľu, takže dnes som tam určite nemohla chýbať ani ja, aj keď momentálne iba ako divák. Na výstave bolo prihlásených neuveriteľných 96 zástupcov plemena malý kontinentálny španiel (papillonov a phalénov)! Keďže mám sama doma jedného takéhoto malého pojašeného šaška, strávila som väčšinu času práve pri kruhu papillonov, stretla sa s našou chovateľkou a nechala sa unášať týmto nádherným hravým vznešeným plemenom.

A bolo výborne Keďže som predpokladala veľký nával ľudí (a to nie len vystavovateľov) prišla som na výstavu už o 7:30, to znamená 2 hodiny pred začiatkom posudzovania a veru spravila som dobre. Takto ráno tam bolo snáď ešte menej ľudí ako na MVP, takže sa dalo krásne popozerať všetky stánky a obchodíky. Nakoniec som si kúpila dva obrazy, na ktorých nebol vyobrazený nik iný než papillon a phaléne a ešte taký krásny papilloní hrnček. Chcela som kúpiť aj jednu novú nylonovú vôdzku, keďže ten výber bol naozaj neskutočný, ale nakoniec som sa stopla s tým, že už ich mám doma viac než dosť a nemusím stále míňať peniaze za každú jednu somarinu. Juj a nevraviac o tých krásnych vankúšoch, porceláne, hračkách či vyberanej kozmetike... Jednoducho výstavné stánky, to je skutočný raj pre všetkých chovateľov a psíčkarov.

Čo sa týka psíkov, väčšina (aspoň papillonikov a tých čo som ja postrehla) bola veselá a v pohode, páničkovia im venovali plnú pozornosť a snažili sa zo všetkých síl odpútať ich pozornosť od takého veľkého davu ľudí aký tam najmä v trocha neskorších hodinách dnes bol.

Čo mám však ja osobne na výstavách asi najradšej je atmosféra. Sama som pár krát s mojou sučkou vystavovala, takže sa viem vžiť aj do všetkého toho napätia, nervozity, zhonu, očakávania, vzrušenia, radosti, ale i občasného sklamania.

A teraz už som len vo veľkom očakávaní, ktože si dnes odnesie tohtoročný krásny titul BIS – absolútneho svetového víťaza celej výstavy.

 Recenzia
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
d170  12. 10. 2009 10:37
Dobre že si išla tak skoro, lebo čo som čítala tak neskôr tam bolo strašne veľa ľudí a nedalo sa tam hýbať a človek ani nemal šancu väčšinu psov vidieť.

Ked bývajú v Inchebe "len" medzinárodné výstavy tak je tam dosť málo miesta, takže teraz to muselo byť z tohto pohladu dosť zlé.

Ale zase je plus že bolo tak veľa psíkov a ako som videla fotky, tak boli naozaj nádherné
Napíš svoj komentár