Ešte ani nestihli prísť na príjazdovú cestu k svojmu domčeku a už ich čakalo nemilé prekvapenie. Niekto im ich krásny domček pomaľoval grafitmi . „ Ale kto to len mohol urobiť „ pýtajú sa obaja v nemom úžase nad „ dielom “ čo majú nastriekané na dome.
My snáď nikdy nebudeme šťastní vzdychnú si a vchádzajú do domu.
Mála je z celého veľkého dňa svojich narodenín unavená a zaspáva v Zdenkinom náručí !
Tá ju jemne položí do postieľky , prikryje a odchádza do kuchyne niečo variť.
Vzápätí vchádza za ňou Tomáš a vidí mu na očiach túžbu. No ona nemá na pobyt v spálni ani najmenšie pomyslenie. Nevie totiž čo dá malej na večeru , keďže sa zdržali počas jej veľkého dňa v OZC HEX až do záverečnej. Kde teraz kúpi špeciálne potraviny pre malú ? vŕtalo jej v hlave. V tom jej skrsol nápad , však svokra sa o malú starala určite má doma trochu špeciálnych potravín.
Odbehne o pol dediny ďalej a už klope svokre na dvere , no tá jej neotvára. Znova nástojčivo zabúcha na dvere chalupy a keď opäť nič žiadna reakcia berie do rúk telefón a vytáča Tomášovo číslo domov a celá prestrašená mu kričí do telefónu , že svokra neotvára a mala by byť doma o jedenástej večer , kam asi išla alebo čo sa stalo.
Tomáš nelení a príde za Zdenkou s kľúčmi a už otvára dvere na dome svojej mamy. Mama , zakričí Tomáš s plného hrdla do obývačky i spálne , ale nikde nikoho a nikde ani hláska nič . Absolútne ticho v celom dome. V tom Tomáša niečo napadne a vyletí na zadný dvor kde jeho mama chovala sliepky a jedno veľké prasa.
V tom ju zbadá uprostred blata ležať a nemo sa dívať pred seba , keď zočí syna zaraduje sa. Mama čo sa ti stalo ? zaznie tichá otázka. Ponáhľala som sa opatriť svoje zvieratá a tak veľmi som sa šmykla , že som tu ostala ležať uprostred bahna a neporiadku po sliepkach , keďže včera pršalo , bolo tu dosť klzko a ušla mi noha a bác ... Nič sa ti nestalo“ neviem“ odpovie po chvíli zamyslene na synovu otázku. Poď pomôžem ti vstať , hovorí a podáva jej ruku. No ona sa jej nechytí iba ticho vzdychá. V tom už príde aj Zdenka a keď zbadá svokru ležať v neporiadku od sliepok , len , len že nevyletí do smiechu....
Stálo ju to veľa síl , aby sa nezačala smiať na plné kolo a hrdlo , no úsmev sa jej celkom nepodarilo potlačiť. Keď ju konečne po hodnej chvíli z blata vytiahnú , všetci traja sa pustia do hurónskeho rehotu a nie a nieto zastaviť. Pomaly kráčajú do vnútra a až teraz Zdenke napadne prečo sa uprostred noci vybrala k svokre a hneď len čo sa umyla a prezliekla sa jej pýta : Nemáš tu náhodou nejaký zbytok potravín pre Miladku , prišli sme z OZC HEX dosť neskoro a v zápale oslavy jej narodenín som zabudla kúpiť potraviny. To nevadí , povie svokra po chvíľke rozmýšľania , určite v komore niečo pre ňu je. Zdenka sa celá šťastná presunie z obývačky do komory , že hneď niečo vyberie , ale ako sa pozerá tak sa pozerá žiadne potraviny v komore nie sú. Zdá sa jej to divné a vracia sa späť do obývačky s otáznikmi v očiach prečo tam nič nie je ? Tomáš sa na ňu prekvapene pozrie a usmeje sa. Pred ním ležia porozkladané potraviny pre Miladku a aj veľký kôš ovocia ako darček pre malú k narodeninám. S úľavou si sadne a začne svokre rozprávať o grafitoch na stene domu a celkom zabúda na čas. V tom svokrine kuchynské hodiny odbijú polnoc BIM BAM. V tom sa Zdenka spamätá a súri Tomáša k odchodu , no ten sa nijako k tomu nemá , aby sa uprostred noci vydal na cestu domov. No Zdenka začína byť ne svoja a začne po Tomášovi hádzať zamračené pohľady. Tomáš , osloví ho jemne no rázne. Čo je Zdenka ? spýta sa pobavene a pokračuje v diskusií so svojou mamou. Na niečo si nezabudol ? , opýta sa Zdenka opäť po dlhšej pauze . Nie , prečo ? opýta sa aj Tomáš a dosť ho to rozčuľuje , že sa ho žena stále na niečo vypytuje. MILADKA , ti nechýba ? zaznie opäť no to už Tomáš vstáva a zberá sa na odchod. To ti , ale trvalo si spomenúť , že máme doma aj dcéru a nechať ju tam samú , čo!!! Veď ty si mi volala , aby som prišiel , to áno , ale to som nepredpokladala , že sa tu budeme skoro dve hodiny vykecávať hm ?!
Po hodnej chvíli sa im podarilo doraziť domov a čo nevidia , niekto u nich doma je v celom dome sa svieti a všetci okrem Miladky sú preč ako mi to vysvetlíš ? opýta sa rozčúlená Zdenka svojho manžela . Neviem , myslel som si že som všade zhasol a zamkol. No neurobil si ani jedno ani druhé. Prepáč mi to! Pozrel sa Tomáš previnilo na svoju manželku a obaja vošli do domu. Zdenka okamžite vyštartovala za malou a kontrolovala či malá dýcha a je vôbec tam. Nahla sa nad vysokú postieľku , ale malá v nej neležala. Jednoducho tam nebola . TOMÁŠ , zrevala ako zmyslov zbavená , nedbajúc že sú dve hodiny po polnoci a pobudí všetky deti a susedov na okolí bolo jej to v tej chvíli jedno. Tomáš pribehol na jej krik a nahol sa nad postieľku a zbledol jeho milovaná dcérka v nej nebola. Bol si istý , že ju tam dával , keď letel ratovať svoju mamu.
Prázdna postieľka naňho nemo kričala , čo si to ty za otca a vyškierala sa mu do tváre.
Zrazu odišiel a nechal tam Zdenku stáť a v tom sa vrátil s malou v náručí. Nechal ju totiž na dojčenskom pulte v kúpeľni. Našťastie malá spala tak ako ju tam položil lebo keby bola spadla tak sito nikdy neodpustí , chcel totiž urobiť Zdenke radosť s tým , že Miladku zvládne okúpať sám. Potom udalosti nabrali rýchli spád a on ju tam jednoducho zabudol. Teraz však bol rád , že žena nevedela , že ju nechal na pulte , ale povedal jej , že ju zabudol uložiť do postieľky keď tak súrne volala a nechal ju v spálni v manželských posteliach. Oklamal ju , že ju tam položil , keď jej čítal rozprávku a nechal tam. Zdenka po jeho nepravdivej odpovedi nepátrala , ale bola šťastná , že malá spí a vonia okúpaním , a že sa jej nič nestalo.
Opatrne ju preniesla do detskej , aby sa nezobudila a obaja zaľahli do postele a zaspali...
Na druhý deň vstali neskoro a Miladka ich napodiv nechala spať až do deviatej , inokedy býva hore oveľa skorej , no nikomu z nich sa to nestalo divné , všetci boli unavení tak im to bolo normálne. Zdenka vstala a šla za malou do detskej a zrazu zbadá , že malá v postieľke neleží , ale stojí na jej okraji , dupká nohami a usmieva sa na mamu , tá od prekvapenia onemie a nie je schopná nič povedať ani urobiť len sa díva na svoje malé slniečko stojace v postieľke. Tomášovi sa zdalo čudné , že z malou neprichádza do kuchyne nuž sa vybral do detskej za malou i manželkou. Zbadal , že jeho manželka nemo hľadí na postieľku , no zacláňala mu úkaz na , ktorý sa dívala , tak manželku obišiel a pozrel tým smerom kde sa ona dívala už hodnú chvíľu , v tom si uvedomil , že sa díva na Miladku ako stojí v postieľke a naťahuje ručičky za svojou mamou no mama sa nehýbe tak aj ona prestane dupkať a usmieva sa na oboch rodičov.
V tom sa Zdenka spamätá a berie malú na ruky. No tá sa ťahá dole. Opatrne ju kladie na zem a ona sa rozbehne po chodbe akoby nič v živote iné nerobila a keď prišla k schodisku zastala na okraji a sadla si i čakala kedy prídu za ňou , schody boli pre ňu zatiaľ neprekonateľná prekážka tak čakala. Vzápätí prišiel Tomáš a vzal malú na ruky a zniesol ju po schodoch a dole pod nimi ju pustil pomaly na zem a ona sa pomaly rozbehla do obývačky a cez ňu do kuchyne kde sa uvelebila pod stolom a búchala detskou stoličkou.
Zdenka s Tomášom sa začali smiať no Miladka sa zrazu rozplakala. To už Zdenku prebralo a pristúpila k malej vytiahla ju spod stola a pozrela sa na hrču na jej hlave. Buchla sa ticho skonštatovala skôr sama pre seba ako pre Tomáša no ten zrazu zbledol. Tomáš , čo je ? nič povedal po tichu len sa mi zakrútila trochu hlava inak nič. Tomu hovor
trošku však si bol bledší než stena , hovorí Zdenka a skúmavo sa pozerá na Tomáša len tomu sa farba nemení , ale je stále bledší a bledší až s koktaním ukáže na Miladkinu hlavu a množstvo krvi v kuchyni na dlážke a už to nevydrží a odpadne. V tom už Zdenka pochopí , že to nie len tak – lebo vie , že Tomáš sa bojí krvi. V tom sa pozrie na Miladku a ona je bledá ako stena a tu zrazu pozrie na svoju dlážku a vidí to kvantum krvi .Ani jej nie je najlepšie nuž prichytí hlavu silnou vreckovkou a vytáča na mobile číslo záchranky a prestrašene kokce do telefónu : že sa malá dcéra buchla do hlavy pod stolom a tečie s nej veľa krvi a , že jej manžel odpadol v kuchyni , aby rýchlo prišli... Medzi tým , kým prišla záchranka si sadla Zdenka s malou do kaluže krvi v kuchyni a snažila sa Tomáša prebrať , ale ten nie je a nie sa zobudiť. Dúfam , že mi neumrel , vzdychá v tichosti nad jeho telom. No Miladka stále len modrala a modrala s nedostatku krvi. V tom dorazí sanitka do ich domu a už im otvára prestrašená Zdenka s malou v náručí tu jej hneď vezmú a už sa o ňu stará tým lekárom a sestier z detského ára a ona niečo nezmyselné bľaboce o manželovi v kuchyni. V tom sanitár zbadá krv v kuchyni a zbadá hlavu nejakého muža a vykríkne : vražda , ale žiadna vražda on len odpadol od množstva krvi , z ktoré vytieklo z jeho dcéry ktorá sa pod stolom buchla , sucho skonštatovala Zdenka , keď nastupovala do sanitky. A už sa aj jej ujíma tím lekárov a pýtajú sa čo sa stalo. Prečo máte krvavé celé pozadie od chrbta až po spodok nôh. To neviem , zaznela tichá odpoveď. Šofér prudko vyrazil a zapol húkačku , aby dal celému mestu najavo ako sa ponáhľa. Ostatné autá ho však ignorovali a nechceli mu dať prednosť. Tak ten sa už naštval a ohlásil polícii , že ho nechcú autá pustiť po ceste k nemocnici a len čo ostatné autá začuli policajnú sirénu už aj sa dávali nabok a naša sanitka s troma pasažiermi na palube pohla v pokoji prefrčať v konvoji za policajným autom... Keď dorazili do nemocnice malá Miladka už prestala dýchať a Tomáš sa stále z bezvedomia neprebral a Zdenka bola biela ako stena , ale jej jedinej nebolo zle. Rýchlo musíme sa postarať o najmladšiu pasažierku , nedávno oslávila rok a , že sa buchla , ďalej tu máme otca dieťaťa, ktorý odpadol od množstva krvi , ktoré vytiekli z hlavičky jeho malej dcéry a potom tu máme matku , ktorá je v šoku a bľaboce nezmysli o údere do hlavy , celá je od krvi a zistili sme , že všetka krv patrí jej Miladke. Zrazu z ničoho nič nastane obrovské ticho , ktoré pretne pípajúci monitor detského ára. Malá prestala znova dýchať a jej muž sa ešte stále neprebral , leží na áre pre dospelých a , keď sa nepreberie tak ho budú musieť previezť do hlavného mesta , čo je niekoľko míľ od tejto malej nemocnice. Zdenka ku ktorej medzi tým zavolali psychológa niečo rozpráva akoby z iného sveta , nevníma realitu a nedokáže pozerať smerom k izbe , v ktorej zápasí jej malá dcérka o život. Lekár odišiel a ticho sa začal zhovárať so sestrou o nutnosti hospitalizácie všetkých členov rodiny – 2 na áro a matka na psychiatriu. Nevládze nič robiť iba sa nemo díva pred seba a akoby niekomu v diaľke kývala , no nikoho tam nie je , ani živáčika , ani len vtáčiky neprileteli , ktoré by mohla mávaním odplašiť , nič len ticho a prázdnota napĺňali okolitý vzduch. Neistota a strach sa dali vycítiť v každom kúte malej miestnosti , kde Zdenka sedela.....
Hurá zakričala sestrička z detského ára malú máme späť – dýcha už sama , ale veľmi slabo . Musíme vylúčiť , aby nemala poškodený mozog od nedostatku kyslíka. No nikto sa na jej volanie neotočil. Všade bolo ticho a na chodbe pred izbou už Zdenka nebola. Sestrička prestrašene pozerá okolo seba a tvári sa jej zračí ohromné prekvapenie keď nikoho nevidí . Zájde na záchod , aby sa presvedčila , že matka nezmizla len si odskočila. Zišla dole na prízemie do bufetu no ani tam nebola. Ona totiž nevedela , že matku dievčatka , ktoré opäť začalo samo dýchať previezli na psychiatriu , odkiaľ by to aj vedela , keď nastúpila do služby až tesne pred 18 hodinou , bude slúžiť až do rána...
Medzi tým previezli Tomáša na áro pre dospelých a snažia sa ho zobudiť. Po dlhom a namáhavom úsilí sa im to skoro po troch hodinách podarí. Už je dobre , pomyslel si Tomáš , keď sa poobzeral dookola . Ležal na nemocničnej posteli prikrytí ľahkou prikrývkou a rozmýšľal prečo sa tu vôbec ocitol na nič si nespomínal , ale po chvíli slabučko zašepkal ,, Sestrička , dáte mi piť ! „ no nedočkal sa odpovede , snažil sa pohnúť , no nedalo sa mu to tak začal mykať a vytrhol si kanylu s infúziou s ruky , to spôsobilo poplach na celom oddelení , v tom nabehli doktor a dve sestričky. Á už ste konečne hore pán Pilčík , báli sme sa o vás , povie po tichu doktor a pustí sa do vyšetrovania . Keď skončil opýtal sa : Pán Pilčík viete kde ste a prečo ste tu ? Nie , zaznela tichá no jasná odpoveď. Vy neviete , že vás priviezli sanitkou aj s celou rodinou s vášho domu na okraji mesta. Nie , a mal by som niečo také vedieť , opýtal sa zdesene... To mal , vaša dcérka aj manželka sú tu tiež.
Kto som , a ja nemám manželku ani dieťa to je lož , čo mi to tu chcete nahovoriť ??? kričal zdesene na lekára , ktorý iba nechápavo krútil hlavou... Je v šoku , a kým sa neupokojí , nebudeme mu môcť nič povedať ani o manželke ani o dcére , nemusel by to psychicky zvládnuť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár