Jeden vodič autobusu , ktorý nebol celkom asi triezvy odbočoval spoza mosta a blížil sa k miestnemu gymnáziu , ale na ceste k nemu bola prudká zátačka a on ju tak sekol , že polovica ľudí v autobude spadla a začala nadávať. To by však nebolo to najhoršie. Držala som sa tyčky na ktorej bola zavesená čítačka kariet a vtom som sa už kotúľala dole schodami a to ešte k tomu dolu hlavou a narazila som si nohu o schod a ozvalo sa puk a nemohla som sa postaviť. Bola som ako korytnačka na chrbte a ten šofér ani nezastavil , aby sa pozrel a preveril , či sa nikomu nič nestalo a zrazu stal na zastávke a otvoril dvere. Keby som sa nebola prichytila tak vyletím s autobusu priamo na chodník pre nič netušiacich ľudí , čo sa práve od zastávky gymnázium snažili nastúpiť do preplneného autobusu. Zdalo (vodičovi ) ,že sa je namieste opýtať či netreba záchranku no vtedy som si ani ja neuvedomila zavažnosť tejto situácie. Narazený chrbát a takmner vyrazený dych neboli nič oproti tomu ako ma bolela ľavá noha... Nakoniec som nešla do nemocnice ani sa tam nedala odviesť a to bola asi chýba.
Tak som na tej boľavej nohe chodila niekoľko dni až som si uvedomila, že s ňou nie je niečo v poriadku. Vo štvrtok som išla do Martina a tam som na trhovisku vystupila a podlomila sa mi noha na kamienkoch a ozvalo sa nové puk a oveľa hlasnejšie ako to v autobuse. tak som sa dokryvkala na pohotovosť a tam mi to zrengenovali a chceli dať do sádry. Zase som nesúhlasila čakalo ma domov vlakom ešte 110 km tak ako so sádrou a bez barlí, nijako Tak som si ju nechala zabandážovať a zaistiť, aby sa mi obula do topánky noha a išla som na neurologickú kontrolu. Tam mi neurológ povedal , že si ju mám nechať zasádrovať a tak isť domov. Ale nechceli mi dať sanitku tak som sa rozhodla isť vlakom. Prišla som domov a hurá ísť si ľahnúť.
Potom som nosila ortézy na nohe , aby mi ju fixovali a tak som sa stretávala s kamarátmi a kamoš ma vozil autom alebo som chodila autobusom , prípadne na päte prešla pár metrov.
Teraz ma to bolí ešte viacej a nemôžem na ňu stúpiť a som spokojná a už by som bola na programe v Nitre, ale nie som !
Je mi do plaču , ale nič s tým neurobím. Je to únavová zlomenina priehlavka nad tretím prstom na ľavej nohe a sedím doma za PC a snažím sa napísať pár blogov , aby som zahnala nudu
Držte mi palce ,a by sa to zahojilo a nemuseli to znova lámať aoperovať. Dakujem !!
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
magorka
29. 1.januára 2011 20:37
držím palce disappointed:thumbs)
Napíš svoj komentár