čo vyvrelo z hĺbky mojej bytosti
našla sa tam iskierka nádeje
čo na mohutný plameň premení sa....
Radosťou spievaduša v tichu
čo premohla strach z hluku
ó ty láska čo na svetlo sa mení v tichých uličkách
čo posmelená nádejou
vynie sa ku zdroju svetla
dňom každým s prameňa živej vody ,
čerpajúca dňom i nocou
more milostí a požehnania....
Ticho ten prameň pokory
a státia v obraze mocnej lásky
slnenie sa v nežnom pohľade lásky a porozumenia
bytosti tvoriace jednotu
rovnaké a predsa rozdielne
nežné i láskavé
zároveň tvoria doživotné priateľstvo...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár