a my sme ostali opäť pred dvermi
zamkýňajúcmi pokojné dni.
Život sa nám opäť tlačí pod kožu
a my sme jediní čo si za to môžu
keď chceme kráčať vpred
a nepoznať cieľ.
Ozval sa výkrik prázdnoty
v ktorom sú aj naše životy
Keď vyjdu z cesty zlým smerom
o pomoc prosia papierom
z pomyselnou hodnotou
tváriac sa veľmi vysoko
s pocitom dôvery.
Svetlo na konci tunela
a človek nie vždy umiera
keď kráča mu oproti
a získava nové hodnoty.
Učí sa chodiť odznova
vyrýva mená do zvona
búšiacim nad mestom.
Cesta bez cieľa ubieha
vidíš letieť netopiera
čo tiež blúdi svetom naslepo
no lieta vždy len ďaleko
neobzerá sa dozadu
nehľadá všade závadu.
Žije si len pre okamih.
Srdcia búšia divoko
dejiny berú útokom
proti ktorému sa nik nebráni
zostávajú po ňom aj sklamaní
Ale napriek tomu idú znovu do boja
Opäť sa brány otvoria
a nájdeme čo sme ani nehľadali.
Vietor zavial búrlivo
mnohým ide aj o život
keď sa strácajú zábrany
ostávame hnevom strhaní
keď nám bránia v slobode
dávajú nám ciele nevôle
Ktoré aj tak nedodržíme.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
morbidustechnikus
2. 4.apríla 2009 22:15
Spomenul som si na kryla.
Napíš svoj komentár