Otcovi

Ako rana do piesku
zanechala ryhu
keď si sa jej zľahka dotkol
a podotkol si
že to nie je tvoja chyba
keď časť domova ti chýba
a nenájdeš útočisko
hral si sa s nami tak čisto
a odišiel si nablízko
vzal si deťom ich ihrisko
s istotou domova.

Vieš ty čo to pre mňa znamená?
Myslíš si, že som z kameňa
a slová nezrania ma
ale zocelia?

Mýliš sa a ty to vieš
tvoje slová sa ma chytili ako kliešť
a vysávajú so mňa krv.
Prečo nesplnil si to nám dvom?
Kedysi si nás tak veľmi chcel.
Kde je ten čas, kde puto našich tiel?
Či nie sme ti dosť nevinní?
Musíš nám rezať nožom do žily
a zraňovať nás zas a znova?

Pomoc nám ani mama nezavolá
a strácame sa v bitke našich duší,
Tú prázdnotu už žiadny iný nezahluší.
Zničil si nám naše životy,
aj keď sme jedna krv – tak ako ty!
Kto to má trpieť od rána?
Čo sme ti spravili, pre pána?

Prázdno nás oboch hluší,
ticho sa spája do našich duší.
Divíš sa, čo to znamená,
keď chováme sa k tebe
ako by si bol s kameňa.
To odplata je od nás tá verná.

 Báseň

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu