Trošku filozofie ;+)

Úvaha o uvažovaní

Kladiem si takú základnú otázku: Prečo človek vôbec uvažuje? Čo ho k tomu núti? Zvieratá to vraj nerobia, ale čo ja viem, občas mi aj oni prídu také „odrhnuté od reality“ a len tak civia do prázdna. Čo im behá vtedy hlavou?
No ale čo mne beháva hlavou, to, niekedy nanešťastie, viem.  Napríklad mi ňou behá aj takáto úvaha o úvahách. Prečo mám potrebu sa nad všetkým zamýšľať a hľadať zmysel vecí? Navyše, keď zastávam názor, že väčšina vecí, čo sa dejú, zmysel ani nemá a viem to aj logicky podložiť. Zmysel nemajú preto, lebo nechcem, aby nejaký zmysel mali. V tú chvíľu, keď im totižto ten ich zmysel začnem hľadať, strácajú svoje čaro a stávajú sa všednými. A kto chce obyčajný, všedný svet? Ja nie. Veď viem, že je taký a toto vedenie mi stačí na to, aby som si ho robila nevšedný. Rozoberám ho stále na menšie a menšie celky a dúfam, že zistím, že aspoň tie majú ten svoj SKUTOČNÝ zmysel, ktorý je úplne iný ako ten ich všedný. Vlastne v ich zmysle hľadám dačo hlbšie, lebo mi to nepostačuje. Svet ako celok je totižto jedna vec, ale svet rozobratý na čo najdrobnejšie kúsky, tak to už je dačo úplne iné. Pochopiť veci, čo sa dejú a to, prečo a ako sa dejú, ale nie v rámci toho, že on povedal jej že choď tam a sprav toto a ona to spraví... to nie je skutočná príčina a nemá ani skutočný zmysel. Otázkou nie je, prečo jej to povedal, ani prečo to spravila, ale čo viedlo k tomu, že on vôbec dostal taký nápad aby jej to povedal. Alebo to, čo nemôže myslieť – čo prinútilo atómy sa hýbať, ako k tomu vôbec prišli?
A koľký z Vás v tejto, na pohľad zvláštnej úvahe, nájdu stopy metafyziky (ontológie) ? Koľký vôbec vedia, čo to je

 Úvaha

1 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu