Celkom fotogenicky horím

Je bezpečné schovávať strach do čarbaníc na papieri, no ľahko pre
chladneš, keď vyjdeš s kožou na trh. Potrhané príbehy znižujú kon
trast mojich snov. December dorazil čiernobielo a ešte aj meškal. Ó,
aká krásna sebadeštrukcia! Mentálna masturbácia bez vyvrcholenia.
Nenachádzam reč za potleskom ľudí, ktorí nemajú oči. Rukopis som
schoval pod knihy na dno mojej nočnej skrinky – spomeňte si občas
na to, že polovičný chlapec bol kedysi jeden celok. A raz za dva týžd
ne je celkom bravúrny v pretvárke. A potom len prásk a buch a cit. Ci
ty schované do autenticity. Do nevoľných neveršov voľného písania.
Nereč bola videná naposledy neďaleko NeHlavnej nestanice v neroz
hovore s Výhovorkami. Nezbedný je tento nečas, však? Vraj treba za
platiť úrok a bilancovať rok. Vraj sa treba nebáť sklamaní a želať si ni
ečo, keď padá hviezda. Jebať! Netrpezlivosť žehlím slovami a celkom
fotogenicky pritom horím. Selekcia slov zlyhala, pomoc! Padám! Ob
sah víťazí nad formou. Publikum nechápe, len postojačky skandova
ne mlčí. Chaos. Sa do mňa zabýval na noc, no kto čakal, že táto noc
bude trvať tri chladné mesiace? Nečas, ánočas a občas som aj celko
m bezstarostný. Najmä v stredy. O pol jedenástej doobeda, kedy do
mňa zaklope moja milá Ilúzia. Nie, tentokrát nepoužijem otrepanú
slovnú hračku zo žalúziou. Lebo nejde o okno, ale o dvere. Sú zabu
chnuté a vzduch je zatuchnutý. Tuším. Sa. Dusí. Duša. S (ne)viditeľ
ným pôžitkom klamem telom a slovami, no zistil som, že


                                                                                                       iba seba.




______________
ban.sky na FB

 Báseň

6 0 0 0 2

Komentuj

Komenty k blogu