Je súmrak, mraky sú vysoko a lži v lyžičke

Kroky sa rokmi úročia do asfaltových žíl mesta
a žeravý oheň žerie
mapy rovnako kruto a rýchlo ako patetické básne
napísané na po-
čmáranom papieri. Je súmrak, mraky sú vysoko a
vtedy padá clivota
hlbšie do rán a kostí, než v rána prebudené hlas-
ným krikom od-
dýchnutých električiek. Padajú už aj lži do lyži-
čky položenej
na nahom bruchu jednej ležiacej položeny kdesi
na prízemí jeho
ilúzií. Roleta zvíťazila nad zomierajúcim slnkom
a namaľovala jej
od pása dolu nahý tieň. Nevie spať, trasie sa od
zimy, lži sa vylie-
vajú, tečú jej driekom, kvapkajú na horiace zvyšky
jej spomienok
a ťažia vydýchaný vzduch izby nesmelým dymom.

Mesiac farbí
chodník na slabožlto. Klopem na jej okno, ale ona
tam už nebýva,
vo vzduchu však ešte cítiť trpkoštipľavý smrad.

 Báseň

8 0 0 0 2

Komentuj

2 komenty k blogu