Stále, keď stretnem človeka, ktorému na mne záleží, je úžasný, má ma rád, som pre ňho jedinečná a dokonalá .... zakaždým sa mi stane to, že akonáhle sa cítim šťastná,spokojná sama so sebou aj s okolím, všetko okolo mňa sa začne rúcať. Hlavne rodina. Stále po mne každý vrieska, chce odo mňa niečo, rúcajú sa mi kamarátstva a priateľstvá. Nie je to náhodou pre to,že im už nevenujem toľko pozornosti, ako keď pri sebe nemám nikoho takého úžasného "iba" ich?! Prečo nemôžem mať obidvoje? Prečo je to také ťažké?! Nechcem sa medzi týmito dvoma vyberať. Chcem mať po boku presne toho chlapca a zároveň mať pekný vzťah s rodinou a priateľmi. Prečo sa mi to zakaždým v takej situácii nedarí? a potom sa stále vzdám toho chlapca, ktorý mi zato stojí, lebo nedokážem tak odpísať rodinu a priateľov.
Chcela by som oboje. Veď je to normálne. Je veľa takých prípadov, len ja neviem ako nato. Skúšala som na to ísť hocijako.

Čo robiť?

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
sirael  27. 11. 2011 06:41
Je to tazke... mozno sa im vtedy zdas ina, myslienkami nepritomna, mozno sa len boja, ze stratis sebakontrolu ci schopnost zdravo uvazovat a spravis nejaku hlupost... mne mamka doteraz zvykne robit to, ze kym nikoho nemam a pohadame sa, len sa ma spyta, preco sa chovam horsie nez ked som bola v puberte...ale akonahle niekoho mam, nazvime ho trebars Peter, uz zacne pesnicku ,, Co si taka hnusna, ja nie som Peto, na mna budes normalna" a tak podobne co uz, je to proste tak
2 
fotka
barborka1019  1. 12. 2011 15:30
ďakujem
Napíš svoj komentár