V Matúšovom evanjeliu, štrnástej kapitole, je opísaný príbeh, ako sa plavili Ježišovi učeníci po mori počas veľkej búrky. Ježiš prešiel po mori a dostal sa až k lodi, no oni sa báli, že je to nejaká obluda. Apoštol Peter Ho požiadal, aby, ak je to naozaj On, ho zavolal k sebe, aby aj on chodil po vode.
A potom sa stalo toto: „Ale hľadiac na silný vietor začal sa (Peter) báť a počnúc sa noriť skríkol a povedal: „Pane, zachráň ma!“. Keby sa Peter nebál, nič by sa mu nebolo stalo, nezačal by sa topiť.
Čo je potom strach? Strach je opakom viery, je to diablova zbraň, to, čo mu umožňuje pracovať v živote kohokoľvek. Môže sa to zdať čudné – kohokoľvek – veď sú predsa ľudia, ktorý žijú pre Boha.
Ktokoľvek sa bojí (nemyslím, prirodzený strach, ako napr. z výšky, to je niečo iné), či už je to kresťan alebo nie, na svoj strach doplatí. Strachom človek dovoľuje, aby diabol konal v živote človeka a bral mu veci o ktoré sa bojí. Logicky sa naskytá otázka, ako strachu čeliť, čo dokáže diabla poraziť a zabrániť mu konať???
Peter topiac sa, zakričal na Ježiša o pomoc a stalo sa nasledovné: „A Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: Človeče malej viery, prečo si pochyboval?“. Tu je odpoveď. Dôverovať Bohu, spoľahnúť sa na Neho, veriť Mu, že aj keď situácia vyzerá zle, On nemá problém to obrátiť na dobré.
Ale! Je tu ešte ďalšia vec, ktorá môže spôsobiť takéto „utopenie“ – dôverovanie svojím vlastným silám. Peter, predtým než sa stal apoštolom bol rybárom, plávať vedel určite excelentne, lenže miesto toho, aby dôveroval Ježišovi hneď od začiatku, určite si pomyslel niečo také ako: „Veď viem plávať, aj keby som sa začal topiť, čo sa mi môže stať?!“ A ako to skončilo ? Aj tak sa začal topiť, skúsil plávať, nevyšlo mu to, na to sa začal báť a jediné čo mu ostalo, bolo zavolať na Ježiša, aby mu pomohol. Keby veril Bohu hneď, vôbec by sa nemusel začať topiť.
Biblia je plná príbehov v ktorých tí, ktorí dôverovali Bohu, aj napriek tomu že to vyzeralo hrozne, boli zachránení. Zažil som na vlastnej koži, že Boh nemá žiaden problém konať tam, kde sa to ľuďom zdá nemožné, na druhej strane som tiež zažil, ako to dopadne, keď človek miesto Bohu, dôveruje sebe – a to zle. Samozrejme, nemusí sa to stať hneď, diabol vie, že keď nechá ľudí dosť dlho na pokoji, tak je potom malá šanca, že si uvedomia svoju chybu a on bude môcť prinášať zlé veci do života človeka.
Na záver, len toľko – vďaka Ježišovi za vieru, ktorou môžeme premáhať strach a jeho pôsobenie v našich životoch a aj napriek satanovej snahe, slúžiť Bohu naďalej!!!“.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
zofkaa
2. 12.decembra 2008 18:54
wow toto je pekne asi si berem priklad
Napíš svoj komentár