Venované Azuritkovi
Medvedík, leží v špinavom bahne, cudzej záhrade. Čo sa mu stalo? Nemal by byť v spoločnosti nejakých detí? Tak prečo tu leží? Pohľad sklenených očiek vyvrátený do hora, s jednou chlpatou rúčkou skoro odtrhnutou od tela.
Vari ho nejaké dieťa zmenilo za novu kolekciu babrie na pláži? Alebo novú akčnú, počítačovú hru? Alebo sa to len nejaký teenager chcel zbaviť všetkého čo by mu pripomínalo fakt, že niekedy bol ešte dieťaťom? Otázok a dôvodov je mnoho ale , ktorá je pravdivá?
Veď aj deti klamu samých seba keď si myslia, že by im niečo mohlo nahradiť tohto chlpatého spoločníka. Veď iba on sa ničoho nebojí, ani pavúkov ani tmy keď sa náhodou prebudíme samy v izbe .Iba on nás vypočuje keď nám je najhoršie iba on a nik iný. Je tu vždy s nami, vždy pôjde ako prvý do tmavej miestnosti. Vždy sa s nami bude hrať, nikdy nepovie, že nemá čas ako niektorí dospelí...
Ale prečo tu potom leží?
Dieťa ohlúpnuté z dnešných čias sa zbavilo jediného, verného a nepostradateľného spoločníka svojho medvedíka.... aj obloha akoby s nami súcitila a plakala nad touto veľkou stratou dôvery? Alebo žeby priateľstva?
Vieme iba, že raz sa v nás pohne svedomie a budeme to chcieť odčiniť darčekom pre svoje vlastné dieťa... ďalším medveďom....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ssinkaaa
28. 10.októbra 2007 15:27
tak to je pekne..mas prawdu..tato doba je az moc pohnuta dopredu.. ale pekny clanocek
Napíš svoj komentár