Elena vyliezla za svojou sestrou, dvojčaťom, na balkón.
„Hela čo tu robíš? Veď je hrozná zima!..“ vyčítavo sa ozvala. Helena zodvihla oči tak podobné sestriným a zasmiala sa.
„To ti prikázala mama, však?“ Elena sa previnilo usmiala a prikývla
„Bojí sa o teba, stačí ti aby si prechladla a zase pôjdeš do nemocnice...“
„Môžeš jej povedať, že som riadne oblečená...“ ukázala na svoju zimnú bundu a deku prehodenú cez kolená.
„Akoby si ju nepoznala, to ju akosi neuteší...“ zahundrala a sadla si vedľa sestry. „Na čo vlastne pozeráš?“ zvedavo sa spýtala.
„Padajú hviezdy..“ oznámila jej Hela opäť pozrúc na oblohu. V tom momente práve jedna padalo. „Ela, želaj si niečo..“ nadšene skríkla. Ela zavrela oči v mysli sa zamerala na to jediné čo chcela. Sestra ju zatiaľ veselo pozorovala.
„Dúfam, že sa to splní...“zašepkala
„Vieš, že nie...“ jednoducho jej odporovala Hela „Je to nemožné...“
„Ale, prosím ťa ako môžeš vedieť čo som si želala?“
„Ako vždy a každý, chcete len to aby som sa uzdravila...“ ticho zašeptala.
„Počuj a nie si troška sebecká?“ podpichla ju Ela.
„Chceš hádam povedať, že si si nepriala práve to?“ zvedavo na ňu hľadela a čakala na odpoveď.
„Keby som ti to povedala tak sa mi to nesplní, hlavné pravidlo želaní...“ vykrúcala sa... „A keby hej, ty sa nechceš uzdraviť?“ nešťastne sa spýtala.
„Ani nie..“ odpovedala jej aby sa nič nedialo a oni sa rozprávali o počasí. Ela na ňu zhrozene pozerala.
„Prečo to robíš??“ skríkla nahnevane. Sestra na ňu zmätene zamerala svoj pohľad.
„Čo robím?“
„Berieš nám nádej...“
„Nádej vyhasla, na to ste si mohli zvyknúť....Mne vaše orodovanie, modlitby, želania už nepomôžu a vlastne mi nepomôže už nič! A pravdu povediac akosi mi to nie je ani ľúto... Na tú myšlienku som si asi zvykla..“ dovysvetľovala sestre, ktorá neverila vlastným ušiam. „A chcem ich vidieť z blízka..“ dodala pozrúc sa na hviezdy.
„Ako to myslíš?“
„No myslím si, že po smrti si budeme môcť vybrať miesto kam by sme chceli ísť a ja by som povedala, že chcem ísť na tú najvzdialenejšiu hviezdu...“zasnene hovorila, pozerajúc sa do diaľky.
„Ty chceš umrieť aby si videla hviezdy?“
Hela sa trpko zasmiala „Nie ale po smrti by som tam chcela ísť..“
„Tak fajn, potom ma môžeš očakávať, pripojím sa k tebe...“
„To je jasné a porozprávaš mi o svojich deťoch a ich deťoch a možne ešte aj ich deťoch...“ veselo prehodila.
„Tak to aby som s tím začala čo najskôr...“ zachichotala sa. „Pod pôjdeme dnu lebo mamu už vážne trafí šľak.“
„Ja tu ešte zostanem, povedz jej aby nečakala s večerou aj tak nie som hladná...“
„Ako chceš ale máme špagety...Takže nejdeš?“ pokúsila sa naposledy Ela. Sestra iba veselo pokrútila hlavou a Ela zmizla v dome. Helena sledovala miznúcu sestrinu postavu a z vrecka vytiahla krabičku liekov na spanie.
„Koľko hviezd toľko tabletiek..“ zašepkala a pustila sa do nich. Naposledy sa zahľadela na hviezdy zo svojim želaním na perách a zaspala.
Nezobudil ju ani krik svojej nešťastnej matky ani nárek sestry- dvojčaťa......
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
fakt