Krásny jesenný deň. Stromy sa hýbali podľa príkazu vetra, ryby sa nechávali unášať chladným prúdom. Všetky oči boli nalepené na impozantnú postavu jeleňa, ktorého jediný prevýšil jeho vlastný tieň. Jeho mohutné parožie bolo symbolom jeho sily a veku, prežil už niekoľko tuctov útokov a zostali mu z nich iba jazvy. Všetci začuli pukotanie vetvičiek pod ťažkými topánkami lovcov. Zver sa poschovávala v očakávaní toho najhoršieho. Iba jeleňovi bolo jedno, že sa blížia. Mal však nastražené uši a bol pripravený opäť zvíťaziť. Keď začul víťazoslávne zhíknutie zodvihol hlavu aby videl opovážlivcov, ktorí narúšajú jeho súkromie. Boli dvaja a v rukách držali pušky.
„Pozri na toho krásavca.....“obdivne zapískal jeden z nich.
„Nevyplaš ho..!“ upozornil ho druhý a obaja si začali pripravovať zbrane na osudný výstrel.
Začali sa k nemu pomaly blížiť a jeleň, poučený z minulých bojov vedel, že teraz je najlepší čas ne únik. Dôstojnými krokmi sa chcel stratiť v húštine, zadná noha ho však nechcela poslúchať. V tichu, ktoré nastalo ste mohli počuť kvapkanie krvi na zoschnuté lístie. Celí les ako jeden zhíkol. Ich hrdina bol porazený, ikona odvahy skončila. Zver stratila akúkoľvek nádej na to, že sa zachránia. Neostávalo im nič iné ako sa zmieriť s osudom štvanej zvery. Jeleň prekvapene pozeral na svoju ranu. Akoby premýšľal ako ďalej. A vtedy sa rozhodol. Vystrelil a prevalcoval lovcov, ktorí boli už veľmi blízko. Prekvapene za ním hľadeli ale nedávali mu veľkú nádej na únik.
Všetcia pozorovali vyrovnaný beh jeleňa, ktorí mieril na juh lesa, ku priepasti. Dobehol k okraju ale nezastal. Jeho posledný skok bol veľkolepí ako on sám. Vrhol sa do hlbín aby dokázal ostatným , že len oni sami si určujú svoj osud.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
disizit
10. 11.novembra 2007 12:42
skvelé.. až mi prebehli zimomriavky po chrbte
Napíš svoj komentár