-Za chvíľu sú tu, uteč..
-Čo ak nám to tu čítajú?
-Potom nás zavrú oboch. Preto musíme utiecť, nech nás nenájdu.
-Aj by som sa ťa opýtala, kam sa chystáš ty, ale jedine, že by si mi to napísal v šifrách.
-Do krajiny pippi dlhého podväzku..
-Už viem.
- A ty ?
-Nemám kam
-Skončíš zle, utekaj..
-Viem.. krstný má nejaké známosti medzi červenými, možno ma z toho potom dostane. Ale budem musieť chodiť potajomky do kostola...ak vôbec budem môcť...a keď na mňa niekto známy zakričí "súdružka", neotočím sa...snáď ma nikto neudá.
-Len čo bude potom...hockto nás môže udať..a ja mám knižku, legitimáciu, u mňa to bude ešte horšie
-Nemal by si čoskoro narukovať?
-Pokiaľ bude z toho vojna, tak narukuješ aj ty...
-Budem obväzovať ranených, tíšiť detský plač sirôt a tak...aspoň budem mať takú tú slušivú uniformu, to sa mi vždy páčilo.
-A ja takú škaredú pichľavú s obúchanou prilbou...
-Myslíš, že pôjdeme proti Rusom?
-Jes. či... da...nechcem byť špión zo Západu....chceš ísť vari s nimi?
-Ty to máš na prd, teraz si došla z Anglicka..keby si bola vedela, mala si tam ostať...nechcem, nechcem skončiť zajatý a potom kdesi na Sibíri.
-Kto vedel...
-Mám ti povedať pravdu? Nechce sa mi byť zastrelený ruským guľometom...čo mám spraviť?
-Chceš ísť s nimi? Kde sa stratil tvoj zmysel pre slobodu? Podkopávaš nohy priateľom, vlastne by som sa s tebou už teraz nemala rozprávať...
-Nechcem ísť do vojny proti svojim. Sú tu aj východní Nemci. Mám po nich strieľať? Nechcem tu byť
-Nestrieľaj po nikom. Čo by si tým získal?
-Ak bude vojna, tak budem musieť.. Ak nebudem, tak zastrelia oni mňa. Vlastní.
-A keď budeš strieľať proti Nemcom? Čo sa stane?
-Čo ak tam bude môj ujo, čo ostal v DDR-ke ? Nechcem ísť do vojny.
-To sa mňa už nepýtaj...nikto nechce ísť..
-S myslíš, že Dubčeka zavesia ?
-Čo si myslíš ty?
-Ak to nebude v náš prospech, tak určite hej...a pôjdu všetci. Ja idiot som podpísal reformu.
-Z tohto už niet vyslobodenia.
-Verme, že to dobre dopadne..
-Jedine, že by si chcel veriť Rusom.
-Nie, naši im verili za vojny a skončili na východnej strane...a nikdy sa už nedostali k svojej starej chalupe..a už asi ani nedostanú...
-Tak vidíš.
-Možno sa dnes vidíme posledný krát..
-"Vidíme"....aj som upiekla koláč. Mal by si si vziať. Neskôr možno už nebude.
-Zabaľ mi do cesty. Hranica je ešte možno "voľná", asi je posledná šanca.
-Ja by som možno utiekla s tebou...či berieš svoju ženu? ..ak by som mohla ísť s vami, bola by to pre mňa jediná možnosť. Ku sestre ísť nemôžem, tam by ma hľadali. Teta z Pešte náhle umrela minulý týždeň, tam už sa tiež nemôžem ukázať.
-Nič si neber, iba ten koláč vezmi...ak máš nejaké peniaze, tak zober...ja vytiahnem trabanta a stretneme sa na stanici. Pôjdeme rovno do Viedne. Snáď to stihneme.
-A čo vo Viedni? ...idem sa ešte rozlúčiť s našimi. Naposledy.
-Zameníme peniaze a premyslíme, čo ďalej. Možno na lietadlo niekam, kde nás nenájdu. Švajčiarsko, alebo tak.
-S tým lietadlom sa mi to moc nepozdáva. Vzduch majú všade pod kontrolou, aj okolo hraníc. ...musím už ísť. Tak zajtra. Dobre to dopadne. Možno sa sem ešte niekedy vrátime. Pa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár