II. Rituál
Mesiac pred udalosťami v Hodovniciach sa v elfskej osade alebo radšej komunite, objavil cudzinec, elf zo severu a sprevádzali ho dvanásti ďalší elfovia. Šiesti z toho mali na sebe rovnaký úbor, modrú róbu, dlhú po kolená a s kapucňou, a opásaný boli elfskými mečmi a šabľami. Ďalší šiesti, ako sa zdalo vládcovi Feneaovi v elfskej osade, ktorá sa volala Trioqa, pochádzali z malej osady na severe. Muž, ktorý skupinu priviedol bol vysoký elf s hnedými vlasmi sčesanými a uviazanými do chvosta. Na sebe mal dlhú róbu akú nosia elfský kňazi boha Alaeho. Róba bola modrá a posiata červenými rituálnymi magickými znakmy a ornamentmi. Kňažka bohyne Alary, stará Guka, sa postavila vedľa vodcu komunity, Fenea, muža stredného veku (podľa elfov to je asi stopäťdesiat rokov) s plavými vlasmi. Za Guku a Fenea sa zhromaždila celá komunita, vojaci, remeselníci, roľníci, starci a deti, muži a ženy.
Feneas zdvihol ruku na pozdrav a zvolal: „Bohovia nech ochraňujú pútnikov s dobrým srdcom a čistými úmyslami a nech zatratia tých v koho srdci sa nachádza zlo.“
Hnedovlasý elf v róbe kňaza zdvihol ruku na pozdrav a odvetil: „Nech bohovia žehnajú tým, kto poskytne prístrešok a pohostenie tým čo sú na cestách.“ Za jeho chrbtom sa rozostúpila šestica bojovníkov a za nimi sa zastavili elfovia zo severnej osady.
„Kto ste a čo tu hľadáte?“ opýtala sa rovno Guka, ktorej vek sa prestal počítať pred troma cyklami (Cyklus je v elfskom letopočte sto rokov, každý cyklus na jar kvitne Llaefath – kvet bohov, k tejto udalosti sa viaže aj sviatok Llaefath-ar). Ruky mala v bok a prísne hľadela striedavo na cudzinca a jeho ozbrojencov. Pohodila hlavou aby odhodila šedivé vlasy, ktoré jej nafúkal do tváre slabý vietor. „Kto ste a čo tu hľadáte,“ povedala rázne.
Feneas ju potajomky štuchol do rebier, ale Guka mu nevenovala pozornosť, niečo sa jej na tom ellfovi nepáčilo.
„Som Ganahai, kňaz boha Urudara a toto sú moji žiaci a tamto sú elfovia z osady Aquer, ktorí sa ku mne pridali na mojej ceste. Na otázku čo chcem vám odpoviem jednoducho. Chcem prinavrátiť elfom, čo im patrí,“ povedal a prezrel si zástup obyvateľov osady, či zaujal ich pozornosť. „Pred pol rokom ma vo sne navštívil boh Urudar Mocný a zjavil mi moju úlohu. „Choď a ber moje deti kdekoľvek na nich narazíš. Choď a navráť elfom slávu a územia, ktoré im náležia. Choď a vyžeň ľudí z nášho územia. Choď!“ A tak som šiel, vydal som sa spolu s mojimi žiakmi na juh, ktorý kedysi patril našej rase, ale potom si ho uzurpovali ľudia, tí slabí, chorľaví a hlúpi ľudia. Na základe toho čo mi môj pán ukázal som prišiel sem, priatelia. Severne odtiaľto táborí vyše dve sto elfov, elfov ktorí sa ku mne pridali, elfov, ktorí chcú navrátiť zem našich predkov nám! Vravím vám, pridajte sa ku mne na mojej výprave!“
Niekoľko elfov a to najmä tých mladých radostne zajasali, iný neveriacky krútili hlavou, len Guka a Feneas si zachovali kamennú tvár.
„Ticho!“ vykríkol elf menom Faeth, Feneov najstarší syn a veliteľ ozbrojencov, ktorí chránili osadu, aby utíšil dav za ním.
„O bohovi Urudarovi nič neviem a my nepôjdeme prelievať krv za vašu víziu, cudzinec a už vôbec nie proti ľuďom. Je ich priveľa, bojujú počtami, nie umením s mečom, či taktikou. Zabijete jedného a na jeho miesto prídu ďalší dvaja. Nemá to zmysel, iba to privedie ľudských vojakov hlbšie do lesa,“ povedal Feneas a pokúšal sa ignorovať protesty za jeho chrbtom, ktoré sa snažil jeho syn utíšiť.
„Ja viem kto je Urudar, jeho svätyňa tu nestojí už dobrých tristo rokov. Posledný kňaz zomrel pred piatimi cyklami. Urudar nemá medzi našim ľudom miesto, Ganahai, tu už nevládne. Našinci sa snažia žiť v mieri...“
„Žiť v mieri?“ prerušil Guku Ganahai svojim smiechom. „Vy hovoríte tomuto schovávaniu sa medzi stromami mier? Chováte sa ako krysy a hovoríte tomu život? Nie! Ja som poslom boha Urudara a vravím vám čo je jeho vôľa! Vyhnať ľudí z týchto lesov a znova mu vládnuť ako mu kedysi vládli naši predkovia!“
Na jeho slová zareagovali mnohí jasotom a postupne sa zástup jasajúcich elfov v dave zväčšoval.
„Ukáž nám, čo Urudar chce, predveď nám, že máš jeho priazeň a že tvoje kroky sú požehnané bohmi,“ povedala Guka a pozrela sa na Fenea, ktorý len náznakom prikývol. Faeth konečne utíšil aj posledného z jasajúcich mladíkov a sám sa s očakávaním pozrel po cudzincovi. Faeth sám chcel vyhnať ľudí a konečne žiť so cťou, honorom, ako to vravel jeho už mŕtvy starý otec.
„Dobre teda. Pri západe slnka, keď na nebo vyjde súhvezdie Akaoth, ukážem vám priazeň bohov. Pridáte sa potom ku mojej výprave?“
„Ak je to požehnané bohmi, áno. Ale vedz, že ja nikoho nepošlem do útoku. Nesľubujem ti nikoho pomoc. Všetci, čo odídu z tejto osady, odídu na základe ich rozhodnutia,“ povedal Feneas a tajne dúfal, že tento cudzinec je len pomätený a bohovia sú od neho odvrátení, ale tak ako Guka, tak aj on cítil, že jemu sú bohovia naklonení.
Vo chvíli keď sa začalo stmievať, prišli elfovia z osady na Svätý vrch, vrch kde stáli dve svätyne, bohovi Alaemu, najvyššiemu bohovi elfov a Alare, bohyni prírody a zeme. Na trávnatej ploche pred svätyňami stál nahý Ganahai, na sebe mal len bedrovú rúšku. Stál s rozpaženými rukami uprostred kruhu v trojuholníky. Na vrcholoch trojuholníka kľačali traja jeho učni a monotónne opakovali modlitby k bohovi Urudarovi.
Guka, kňažka bohyne Alary, Feneas a Jokuen, kňaz Alaeho, stáli najbližšie k celému rituálnemu miestu a na svojej koži cítili ako sa vzduch pohýna a naplňuje mágiou.
To isté cítil aj Faeth a ostatní, čo stáli na vrchu. Ale on cítil aj isté vzrušenie z rituálu a z toho, že sa dozvie, či je ten muž naozaj v priazni bohov alebo nie.
Slnko zapadlo a na nebi sa objavili prvé hviezdy, medzi nimi aj súhvezdie Aaoth, v podobe vtáka, niektorý tvrdia že v podobe sokola. Vtedy sa to začalo. Traja kľačiaci učni sa postavili a k nebu zdvihli svoje meče s rovnými čepeľami. Ganahai zdvihol k nebu ruky a začal odriekavať modlitbu v jazyku, ktorý nik nepoznal, až na Guku a Jokuena.
Nebesá ožiaril blesk a potom za ním druhý, ten sa objavil priamo nad vrchom. Tretí čo udrel priamo do Ganahaia, ale ten sa nezmenil na horiacu fakľu a ani na popol. Stál tam a okolo neho sa vznášala modrá hmla, ktorá mu obaľovala nohy a na jeho tele sa objavovali runy a ornamenty, ktoré pokryli celé jeho telo.
Guka zatajila dych, len raz niečo takéto videla a to keď sa ona stala kňažkou, aj ona bola obdarené mocou od bohov. Všetko to trvalo len okamžik, Ganahi sa vzniesol nad zem a potom znovu klesol, žiarivá hmla, ktorá už pokrývala celý vrch zmizla a nebo bolo opäť čisté a na ňom žiarili tisíce hviezd.
Ganahai sa vrávoravo postavil a usmial. Cítil ako ho jeho boh, Urudar, obdaril svojou priazňou.
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ygor
9. 3.marca 2008 11:41
nice ten ritual je vzdy rovnaky, alebo sa meni v zavislosti od boha?
Napíš svoj komentár