pergamenove srdce na dlani
rozum sipi zradu
no oci este zalievaju ruze
co kvitnu smutkom vesmiru
v dazdi dyk
sa kluckovat neda navzdy
ked dych odchzadza
telo unavou padne
srdiecko prispendlene na cudzej nastenke
nas drzi v matu
a nikdy nepusti spanok
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár