Je pravda, že sa občas objaví nejaký neveriaci Tomáš, ktorého sa ten pohľad ani nedotkne a mávnu nad tým rukou pokaždé keď sa to stane.
Jednou z nemála vedľajších postáv nie je síce Tomáš, ale Lucia. Nezameral sa ešte poriadne na ňu, dokonca ju poriadne ešte ani nevidel, niečo mu v tom bránilo, ale on si dával načas.... Občas si len nastavil kuchynské minutky aby zistil koľko jej potrvá kým sa opäť k nemu dostane.
Filuta mrkol pravým okom a nespokojne zamraučal, keď mu slnečný lúč odrážajúci sa od zrkadla prešiel po ňufáčiku. Ľavé ucho sa zo záujmom pohlo a pozorne sa započúvalo do zvukov rodiacich sa v kuchyni. Lenivo sa natiahol a zazíval. Jeho mačacie ja mu šepkalo že je ešte príliš skoro aby ho budili raňajkami. Ale myšlienka na miznúcu misku s dobrotami miznúcimi vo večne ubrblanej skrini, ktorá sa nedá prehovoriť, hociktorým mačacím dialektom aby vydala svoj obsah, ho donútil ísť dať možnosť aby ho nakŕmili. Je to predsa povinnosť tých dvojnožcov, ktorý u neho bývajú. Kladúc tlapku pred tlapku sa ledabolo dostavil do kuchyne. Obtrel sa svojim šedým kožúškom o roh skrinky a zamňaukal aby vedeli, že už im dovolí aby sa mu venovali a škrabkali tak ako sa na poslušných dvojnožcov patrí.
Ako prvá si ho všimla tá malá. Nebol si ešte celkom istý k akému druhu patrí, ešte sa len štvornožky premávala po byte. Napriek tomu že sa ju snažil naučiť, ako si správne vybrať miestečko na spanie, ako vhodne natriasť vankúš, či ako ukázať motúzku kto je tu pánom, nič zatiaľ nepochytala, dokonca sa mu zdalo, že je k tomu rezistentná. Podľa toho usúdil, že to mačka asi nebude. No trpezlivosť nestrácal. Pritúlil sa k nej a rozhodol sa jej dnes ukázať ako sa rozpráva z dvojnožcami, keď je načase aby ho konečne obslúžili. Sadol si od nej na tri mačacie labky, švihol uškom a pozrel sa na ňu vedúcim pohľadom. ,, Tak a teraz sleduj maličká ako sa to robí. * zamňaukal sprisahanecky. Strihol ľavým uchom a koncom chvosta nespokojne začal bubnovať o podlahu. Mačací pohľad najprv preskúmal linku, potom dvojnožca. Hlasno mňaukol. Nastavil nebezpečne hypnoticky pohľad. Keď sa nič nestalo a dvojnozec nereagoval, poposadol a skúsil to znova, omnoho intenzívnejšie. Oh áno teraz získal pozornosť. Natiahol labku pred seba a s mňaukaním navigoval dvojnožca čo má robiť.
Ten sa pousmial, vydal nejaký zvuk, ktorý si Filuta vysvetľoval ako jeho ospravedlnenie že ešte jedlo nemá pripravené, a dal mu misku z voňavým mäskom. Filuta sa otočil na malú, ktorú volal Lucia a spokojne začal jesť. Dvojnožec vzal Luciu zo zeme a dal ju do nejakej konštrukcie, v ktorej ju začal kŕmiť niečím oranžovým. Filuta spokojne zamňaukal v zmysle, že nemusí ďakovať, že jej vybavil tiež raňajky, ale zajtra to nechá na ňu. Tak nech sa snaží a nešetrí dvojnožcov.
Keď sa spokojne najedol išiel obhliadnuť svoje kráľovstvo. Ako sa zdalo, všetko bolo na svojom mieste. Jeden dvojnožec sa vydal na zásobovaciu cestu, ak donesie konzervu s tuniakom, rozhodol sa mu dať Filuta jeden bezvýznamný bodík k dobru. Druhý dvojnožec sa venoval poriadku. Spokojne zapriadol, nemal rád, keď bol neporiadok. Dvojnožcov bolo síce potrebné občas vyhrešiť za nie precízne spravenú prácu, ale to bolo skutočne málokedy.................
Ľahol si na spokojne na gauč a stočil sa do klbka, tak aby malú Luciu mal podhľadom. Nech je Lucia akýkoľvek druh, v jeho kráľovstve musí byť všetko s jeho súhlasom a odobrením. Predsa i tým dvojnožcom už dlho vyčítal, že mu nedajú nejakú zaujímavú hračku, alebo iného tvora, alebo čo koľ vek zaujímavé!! A oni poslúchli. Spokojne zapriadol a sledoval Luciu ako sa hrá pred zrkadlom. Viečka mu klesali a on si už robil chúťky na malého šlofíka, keď tu kútikom oka zbadal........ Čo to vlastne zbadal? Otvoril oči a pozorne sledoval obraz Lucie v zrkadle. Ten sa zavlnil a zjavil sa.......... Filuta vyskočil z gauča a pribehol k Lucií do ktorej drcol. Lucia zamerala svoju pozornosť na neho a rozosmiato ho nasledovala preč od zrkadla. Filuta ale stále sledoval zrkadlo, no obraz zmizol vo chvíli ako sa do neho Lucia prestala pozerať. Zastal sadol si a zažmúril nepriateľsky oči na zrkadlo. V mysli si zaumienil, že si ho musí opäť označkovať aby i tá škaredá vec tam vnútri vedela že toto je jeho! Lucia na neho nemotorne dopadla, tak že pád sa zmenil na túlenie. Zapriadol aby jej dal najavo, že je všetko v poriadku a nemusí sa báť, že on s tým bezzubým úsmevom zatočí a ochráni ju. Len v mysli zasyčal na zrkadlo, nechcel aby si malá osvojovala mačacie nadávky keby náhodou.
Od onej udalosti si zvykol spávať na gauči ostro sledovať zrkadlo. Keď nebol k na blízku aj na to zrkadlo výhražne zasyčal, a chodil ho pravidelne značkovať. Malá Lucia sa od začiatku jeho značkovania vyhýbala zrkadlu. Filuta bol rád, že pochopila, že tam je hranica, ktorá sa nemá prekračovať. Dokonca sa jej raz i rozhodol ukázať ako sa to robí. Keď sa ho snažila napodobniť, hrdo ju sledoval a ešte i povzbudzoval. No pri kontrole výsledku je značkovania došiel k záveru, že dvojnožci nepochopili, na čo je taká vec ako značkovanie dobrá. Taktiež nerozumel, prečo jej to niečo zachytáva. Ostal mi nad tým rozum stáť, veď s tým na zadku sa nemohla ani poriadne očistiť, ako správna šelmička. Mnoho krát sa snažil dvojnožcom vysvetliť že to prúdové? Látkové? Gumené... No nech to bolo čokoľvek NE-PO-TRE-BU-JE! Nepotrebuje!!!
No dvojnožci zjavne neboli uspôsobený, na nič iné ako robenie poriadku nosenie a pripravovanie jedla, čistenie mu záchodu a podania mu poriadnu masáž a škrabkanie. Preto po pár pokusoch to celé vzdal s tými hlúpi dvojnožcami a rozhodol sa že to Luciu naučí, keď ich prejde ta nezmyselná vec.
Keď sa uistil, že zrkadlo už nepredstavuje hrozbu začal si viac všímať Luciu. Keď spozoroval, že sa stavia na zadné nohy, smutne si povzdychol. ,, Tak aj ty si dvojnožec,, sklamanie v tom povzdychu bolo hmatateľné. Luciu mal síce veľmi rád, ale poznanie o jej druhu, ho doviedol k tomu aby podal oficiálnu sťažnosť jeho dvojnožcom. Nad ich trestom dlho rozmýšľal, ale nakoniec došiel k záveru, že tak hlúpi tvorovia asi nevedeli čo pritiahli domov. Tak len im raz večer trpezlivo vysvetlil, že Lucia je síce milá, ale mal na mysli niečo iné keď ich žiadal o hračku. To že sám nevedel čo má presne na mysli im nezamňaukal. Ale bol si istý že nechce ďalšieho dvojnožca. Dostal mlieko do misky, čo si vysvetlil ako ospravedlnenie a považoval celú vec za ukončenú.
Jedna vec ho znervózňovala i keď si to nepriznával. To tá tvár, tvár v zrkadle, preto na Luciu, napriek tomu, že bola dvojnožec, dával pozor.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Sledoval ju dňom i nocou, a dvojnožci mu venovali omnoho viac pozornosti a to mu vyhovalo. Veď predsa sa len ujal miesta strážcu a ochráncu. Každá zjavne odrazu schopná plocha mohla by byťhrozbou. Teraz dostával viac pamlskov a mačacie kapsičky omnoho častejšie, i kedˇmu to trhalo srdce, pre istotu svoju misky z nerezavej ocele pre istotu nevylizval to čista, ale nechal ju pekne poctivo zafúlanú.
Napínavý príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kubbox
24. 8.augusta 2020 23:07
neviem ale
2
Kubboxi čo tým chceš povedať?? neviem ale?? Nad takto hlbokým výrokom som mi ušiel čas za celý deň ani za 5 min a stále neviem čo si tým chcel povedať.
Napíš svoj komentár