O niekoľko minút sa všetci stretli na zadnom dvore. Každý si sám osedlal koňa, lebo také boli pravidlá. Nasadli na kone a vyšli von, na volné priestranstvo. Určili si ciel, postavili sa vedľa seba a Filipko odštartoval preteky. Malvína zaostala hneď na začiatku. Onedlho zaostala aj Žofka a potom, aj Dorotka. Pretekali už len chlapci a Bianka. Bianka predbehla Juraja, ale Pavla a Jozefa sa jej nepodarilo predbehnúť. Na koniec, preteky vyhral Jozef. Jeho sestričky mu utekali gratulovať, ale Pavol s Jurajom sa mračili. Aj Bianka s Filipkom a Malvínou, mu blahoželali k víťazstvu. "A čo, odmena? Akú odmenu si si vybral?" Opýtal sa nahnevane Pavol. "Ešte som si nevybral, najprv si to musím rozmyslieť." Povedal pokojne Jozef. "Ako chceš, ale ja by som si už vybral." Odvrkol mu Pavol. Pozrel sa na Bianku, nasadol na koňa a odišiel. Bianka potiahla Dorotku na Bok a pošuškala jej: "Teraz radšej nechajme to tak. Nechcem mu pokaziť radosť." "Dobre, spravíme to inokedy." Súhlasila Dorotka. Chvíľu ešte rozoberali preteky a potom sa vrátili domov. Malvína sa hnevala na svojho brata, že tak nahnevane odišiel. "Nemôžeš sa hnevať na Jozefa za to, že vyhral!" Dohovárala mu potichu.
"Dobre, daj mi pokoj!" Odvrkol jej nahnevane. "Mal by si sa ospravedlniť!" Nedala sa odbiť.
"Tak veľmi ti na ňom záleží?" "Áno, veľmi." Povedala pokojne. "Tak dobre, ale len kvôli tebe." Povedal Pavol a pobral sa za Jozefom.
O niečo neskôr, keď už bola prezlečená, išla Bianka za Jozefom. Našla ho v knižnici s nejakou knihou v ruke. Keď ju zbadal, knihu rýchlo odložil. "Idem za tebou." Povedala Bianka s úsmevom. "Za mnou?" Čudoval sa Jozef. "Áno, chcela by som ti niečo dať!" "A čo?" Vystrela ruku a podávala mu svoju fotku, ktorú fotil jej ocko. "Mala som ju v kapsičke v poznámkovom bloku." "To je čo?" Jozef sa díval na malú farebnú fotku, na ktorej bola Bianka v krátkych bledomodrých šatôčkach. "To sa volá fotografia a som na nej ja." "To vidím." Povedal potichu a konečne si fotku zobral. "Daj na ňu pozor, aby sa nepokrčila, mohla by sa roztrhnúť!" Usmiala sa Bianka a skôr, ako sa mohol spamätať, pobozkala ho na líce a vybehla z knižnice. Na chodbe stretla Filipka. "Poď so mnou!" Chytila ho za ruku a ťahala ho do svojej izby. "Čo je, čo sa stalo?" Pýtal sa ten malý vystrašene. "Pobozkala som Jozefa na líce a dala som mu aj fotku." Vysypala Bianka zo seba. "Čo že? No počkať! Ty si ho naozaj pobozkala?" "Dala som mu pusu, akú dávam aj tebe." "Tak potom sa nič nestalo." Vydýchol si Filipko. "Zabúdaš, že sme sa ocitli v inej dobe? Oni prikladajú obyčajnej puse oveľa väčší význam, ako my." "Ty brďo, máš pravdu. A čo budeš teraz robiť?" "Nič, budem sa tváriť, ako by sa nič nestalo." "A odkiaľ si mala fotku?" "Zabudol si, že som ju mala v debilníčku?" "Zabudol som!" Vzdychol si Filipko a vystrúhal takú grimasu, že Bianka sa rozosmiala. "Keď sa to dozvie Malvína, vyšklbe ti vlasy." Smial sa Filipko. "Zabúdaš, že chodím na karate!" Povedala Bianka a vykopla do vzduchu.
Pri večeri sa Pavol opýtal: No čo Jozef, už si si vybral odmenu?" "Áno, už som si rozmyslel, čo chcem." Odvetil Jozef s úsmevom. "A môžeme vedieť, čo to je?" "Chcem tortu!" "Čo to chceš?" Rehotali sa obaja bratia. Jozef zopakoval svoju požiadavku tak vážne, že sa prestali rehotať.
"A o čo vlastne ide?" Spýtala sa grófka Kisová. "Pretekali sme v jazde na koni a Jozef vyhral." Vysvetlila Malvína. "Gratulujem ti, syn môj!" Povedal pyšne jeho otec. "Aj my ti gratulujeme!" Ozval sa gróf Kis s plnými ústami. Jozef sa poďakoval a pustil sa do kurčaťa na svojom tanieri. "Tú tortu si zaslúžiš, zajtra ti ju dám upiecť." Povedala s úsmevom Jozefova mama. "A my ti zajtra zaspievame, pri klavíri." Zašvitorila Dorotka.
"Aj ja ti zaspievam." Ozvala sa placho Malvína. "Už mu dajte pokoj, nech sa v pokoji naje!" Povedal Filipko.
A keď si uvedomil, čo spravil, celý očervenel. "Máš pravdu Filipko, jedzme lebo nám to vychladne."
Povedal gróf Temesi vľúdne.
Po večeri sa všetci odobrali do svojich izieb. Bianke sa nechcelo spať, tak sa rozhodla, že zájde do knižnice a vyberie si nejakú knihu na čítanie. Prešla cez chodbu a potichu otvorila dvere knižnice. Vošla dnu a v tme do niekoho vrazila. "Kto je to?" Spýtala sa potichu. "To som iba ja." Počula Jozefov hlas, tesne pri sebe. "Bol som si zobrať iba jednu knihu a už som bol na odchode." "Aj ja som si prišla po knihu." Zašepkala Bianka. "V poriadku, tak teda, dobrú noc!" Povedal Jozef a pohol sa z miesta. "Dobrú noc!" Odvetila Bianka a vykročila k poličke na ktorej bola kniha, ktorú si chcela zobrať. Zobrala si knihu a vrátila sa k dverám. Jozef tam ešte stále stál. "Ty si ešte tu?" Ozvala sa, s neblahou predtuchou. "Chcel by som sa ti poďakovať, za darček. Je to tá najkrajšia odmena, akú som mohol dostať." Povedal Jozef potichu. "Vedela som, že sa potešíš." Usmiala sa Bianka a chcela výsť na chodbu. Jozef sa však ani nepohol. "Bianka!" "Prosím, Jozef!" "Mohla by si ma ešte raz pobozkať!" "Myslím, že radšej nie. Vieš, tam kde ja žijem, obyčajnej puse neprepisujú taký význam, ako tu." "Nechápem." Zašomral Jozef. "U nás, je to bežné, keď niekomu dáš pusu z priateľstva. Nepusinkujeme sa stále, iba keď má niekto sviatok, alebo... Radšej to nechajme tak, aj tak by si to nepochopil!" Vzdychla si Bianka.
"A keď ťa pekne poprosím?!" Nedal sa odbiť. "Tak dobre, ale iba raz a naposledy!" V tej tme ho ledva videla. Priblížila sa k nemu a keď ho chcela pobozkať na líce, otočil hlavu a ona ho bozkala na ústa. "Si prefíkaný!" Povedala Bianka nahnevane. Odstrčila ho a vyšla na chodbu. Bola na seba nahnevaná, že sa dala dobehnúť. Vošla do svojej izby, hodila knihu na stôl, sadla si na posteľ a rozmýšľala, ako sa pomstiť.
Ráno, hneď ako vstala, išla zobudiť Filipka. "Vstaň a obleč sa!" "Prečo, tak skoro?" Fňukal chudák malý. "Chcem si zatrénovať. Pohni si, idem sa obliecť!" Povedala Bianka a vyšla z izby. O niekoľko minút, Bianka v záhrade už zúrivo trénovala. Filipko sa neopovážil na nič spýtať, iba sa na ňu vystrašene pozeral. Keď už zo seba vybila zlosť a bola dostatočne unavená, zo smiechom chytila Filipka a dala mu veľkú pusu.
"Chceš vedieť, čo mi je, však!" "To vieš, že áno." Prikývol Filipko. Bianka mu porozprávala, ako sa dala večer dobehnúť a aj o tom, že chystá pomstu. "Filipko ju pozorne počúval a potom sa uškrnul.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár