Po niekoľkých minútach sa Erik ozval: "Tu je neďaleko motorest, môžeme sa na kávu zastaviť tam." Keďže sa nikto neozval, odbočil z cesty. "Miláčik, zobuďsa! Ideme na kávu." Budil Zuzku Lukáš nenápadne, aby Erik nič nezbadal. Zuzka otvorila oči a usmiala sa na neho. "Zaspala som?" Opýtala sa a jemne ho pobozkala. "Spala si len chvíľu." Povedal nežne a vrátil jej bozk. V tej chvíli, Erik prudko zastavil auto. "Vystupujeme, ideme na kávu!" Zahlásil a vystúpil z auta. Keď zabočil pred motorest, v spätnom zrkadielku uvidel, ako sa pobozkali a nálada sa mu ešte zhoršila. Aby nevybuchol, radšej sa s nikým nebavil. Sadli si a objednali si kávu. "Potrebujem si odskočiť, Zuzka ideš so mnou?" Spýtala sa Blanka. "Jasné, že idem." Odvetila s nejasným tušením. "Čo je, čo sa deje?" Opýtala sa, keď vyšli na chodbu. "Všimla si si Erika?" Spýtala sa Blanka namiesto odpovede. Zuzka prikývla. "Bojím sa, že zabŕdne..." "To nedovolím!" Skočila jej do reči a otočila sa, že sa vráti k stolu. "Zuzka, nerob hlúposti, môžeš to všetko zhoršiť!" Kričala zaňou Blanka. Zastala a obrátila sa k nej. "Máš pravdu, porozprávam sa s ním doma. Nechcem Lukášovi spôsobiť nepríjemnosti na verejnosti." Povedala a vrátila sa k Blanke. Kým sa vrátili, kávu už mali na stole. "Vychladne vám káva!" Zvolala Elvíra s ironickým úsmevom na tvári.
"Netrep, len teraz ju doniesli!" Zahriakol ju Erik nahnevane. Všetci naňho prekvapene pozreli. Elvíra sa urazila a až domov neprehovorila ani slovo. Už nikto nemal dobrú náladu. Vypili svoju kávu a odišli. Lukáš opäť držal Zuzku v náručí na zadnom sedadle, ale už sa neusmievali. Tuho sa objali a mlčali. Mlčali aj Blanka s Bohušom. Keď vyložili Bohuša pred domom, povzbudivo sa na nich usmial. "Stretneme sa zajtra." Pošepol Blanke, ešte raz ju pobozkal a už ho nebolo.
Hneď, ako zaparkovali na dvore, aj rodičia zistili, že sa niečo stalo. Erik vystúpil z auta, na nikoho sa nepozrel a odišiel do svojej izby. "Už to vie?" Spýtala sa mama Lukáša. "Tuší." Odvetil a vošiel do obývačky.
"Čo tuší?" Spýtala sa Elvíra zvedavo. "Nič, choď si odpočinúť!" Tlačila ju Blanka z obývačky von. "Čo sa stalo?" Opýtal sa ich otec. Blanka im porozprávala všetko, čo robili odkedy odišli z domu. "Neviem, z čoho to mohol vytušiť?" Dokončila svoje rozprávanie nechápavo. "Blanka, veď sa na nich pozri, z nich to priam kričí." Povedala jej mama a smutne sa usmiala. "Ja sa svojej lásky nevzdám." Ozvala sa Zuzka a po lícach sa jej kotúľali horúce slzy. "Už som povedal, že bez teba by som už nedokázal žiť." Kľakol si pred ňu Lukáš a bozkával jej uslzenú tvár. "Vy dvaja patríte k sebe. My to vieme už dávno. A Erik si o nejaký čas nájde inú frajerku a bude všetko okej." Vyhlásil ich otec rázne.
V tom sa otvorili dvere a do obývačky vošiel Erik. Pozrel sa na Lukáša, ktorý ešte stále kľačal a bozkával Zuzku. "Vy sa na toto len tak dívate?!" Zbledol a zhrozene sa pozrel na rodičov. "Syn môj sadni si, musíme sa porozprávať." Povedal mu pokojne otec. Lukáš si sadol a tuho sa so Zuzkou objali. Erik nič nechápal, ale sadol si. "Syn môj, tvoj brat sa nestane kňazom, lebo sa chce oženiť." Erik vyvalil oči. "Na miesto vysviatskej, oslávime zásnuby." Pokračovala jeho mama. Erik nechápavo pozrel na Lukáša. "Veď sa poznáte len pár dní." Lukáš pokrútil hlavou. "Mýliš sa, poznáme sa už skoro dva roky." "Klameš, to by som vedel!" Zvolal Erik nahnevane.
"Neklame, je to tak." Zasiahla ich mama. A potom porozprávala celý príbeh o Zuzke a Lukášovi. O tom, ako dlho Lukáš váhal, kým zistil, že jeho láska k Zuzke je predsa len silnejšia, ako láska k bohu. Erik tam sedel a hľadel na nich užasnuto s otvorenými ústami. "Prepáč mi, že... chcela som iba, aby Lukáš žiarlil." Usmiala sa Zuzka.
"Keby si bola zaľúbená do mňa, ja by som neváhal ani sekundu." Odvetil Erik smutne. "Znamená to, že si sa s tým zmieril?" Opýtal sa Lukáš. Erik sa usmial. "Viem, že také dievča už nenájdem, ale keď ľúbi teba, čo narobím." "Vedela som, že si dobrý chalan." Povedala Zuzka a dala mu pusu na líce. "Vôbec nie som dobrý, lebo sa práve chystám dať kopačky tvojej protivnej sesternici." Zaškeril sa a chcel vstať. "Erik, ešte nie. Mali by sme pokazenú celú oslavu. Počkaj, kým bude potom!" Dohovárali mu rodičia. "Ale ti to trvalo, kým si na to prišiel, že sa k tebe nehodí." Povzdychla si Blanka a objala svojho brata. "A potom si nájdem iné dievča, také čo bude ako Zuzka." Vyhlásil Erik a žmurkol na brata. „Už druhé také dievča, ako je moja Zuzka neexistuje.“ Usmial sa Lukáš a pobozkal Zuzku.
Hneď po zásnubách, Erik oznámil Elvíre, že medzi nimi je koniec, že ju nemiluje a že ju ani nikdy nemiloval. Elvíra sa rozplakala a rozkričala sa na neho. „Aj ty si zaľúbený, do tej... do tej šibnutej baby. Tvojho brata odvrátila od kňazského povolania a ten blázon sa s ňou zasnúbil. Kto to kedy videl, na miesto vysviatskej sa oslavovali zásnuby!“ Kričala Elvíra a slzy sa jej rinuli prúdom. „Zuzka s tým nemá nič spoločné. Ja som ťa vlastne nikdy nemiloval, chodil som s tebou len preto, že mi to vyhovovalo.“ Odvetil jej Erik pokojne. „Si odporný, hnusný červ! Idem si pobaliť veci a odchádzam odtiaľto na vždy!“ „Keď budeš hotová, daj mi vedieť, odveziem ťa domov!“ Usmial sa Erik a odišiel do svojej izby.
KONIEC
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
srdce1357
25. 12.decembra 2007 00:47
yes, dobry pribeh fakt
2
hehe juuuuuuj dobre to skoncilo....len by ma zaujimalo....kolko mala ta zuzka rokov??
3
veelmi pekny pribeh cely...a s dobry koncom...no aj mna by zaujimalo ze kolko mola ta zuzka rokov..dufam ze budes pisat dalsie take dobre pribehy ako bol tento!
Napíš svoj komentár