A Stará láska nehrdzavie...

Bolo ôsmeho Marca, a aj keď deň žien sa už oficiálne neoslavoval, muži ešte stále kupovali kvety a bomboniéry pre svoje milované. Aj Andrej kupoval. Svojej mame kúpil karafiáty, svojej sestre kúpil gerberu a Simone tulipány. Prechodil celé mesto, kým pre Sylviu našiel tú najkrajšiu ružu. Keď jej ju dal hneď ako vystúpila z autobusu, usmieval sa. Sylvii sa rozžiarili oči, vzala si ružu a bozkala ho na ústa. Andrej ju šťastne objal a bozk jej opätoval. „A teraz, ideme na zákusok!“ Povedal a zobral jej tašku. Kráčali v objatí a ceľkom zabudli na opatrnosť. Keď už boli skoro pri cukrárni, z ničoho nič sa pred nimi zjavila Andrea. Práve vyšla z obchodu s knihami a ocitla sa rovno pred nimi. „Ohúrene na nich pozrela. „Toto vám nikdy nezabudnem!“ Povedala nahnevane. „Sestrička, dovoľ, nech ti to vysvetlíme!“ Ozval sa Andrej, trochu vystrašene. „Čo mi chceš vysvetlovať, že mi ani trochu nedôverujete?! Chodíte spolu a mne nič nepoviete!“ Vyčítala im nešťastne.
Sylvia s Andrejom sa na seba prekvapene pozreli. „Ale, my spolu nechodíme.“ Povedala jej Sylvia s úsmevom. Andrea na ňu pochybovačne pozrela. „Ideme do cukrárne. Poď s nami a tam ti všetko vysvetlíme!“ Usmial sa aj Andrej a s druhou rukou objal aj svoju sestru. Keď sedeli v cukrárni a vysvetľovali Andrei, že spolu nechodia, ale že sa majú radi ako...ako, nevedeli vysvetliť ako. Andrea sa rozosmiala na plné ústa. „Takže, máte sa radi, ako...ako... a ja som sa už potešila, že budeme švagriné.“ Smiala sa a dala Sylvii pusu na líce. „Simone nepovieš nič, však? Nepochopila by to.“ Prosebne na ňu pozrela Sylvia. „Simona by to pochopila veľmi dobre, len vy dvaja to nechcete pochopiť.“ Uškrnula sa. „Nemudruj sestrička, radšej si daj ešte zákusok!“ Smial sa Andrej a vopchal jej do úst veľký kus kokosovej rolády.

Teraz už aj Andrea vedela o ich vsťahu a ona sa z ich lásky tešila. (Keby si tak ešte sami priznali, že sú do seba zbláznení!) Povzdychla si vždy, keď si na nich pomyslela.

Sylvia často chodila k Andrejovi domov, ale nie kvôli nemu. S Andreou boli nerozlučné priateľky a boli spolu každý deň. Raz, boli u Andrei a raz, u Sylvii. Bola posledná Marcová sobota a Sylvia sa už ráno vybrala k Andrei. Ich rodičia sa dnes majú vrátiť z nejakého liečebného pobytu. Andrea ich chce prekvapiť chutným obedom, a preto poprosila Sylviu, aby jej s tým pomohla. „Poď, dáme si kapučíno! Andrej ešte spí. Na šťastie, vôbec netuší, že si tu.“ Hovorila Andrea, kým kládla kanvicu na sporák. „Prečo, na šťastie?“ Pozrela na ňu Sylvia prekvapene. „Lebo, keby to vedel, ostala by som na všetko sama.“ Smiala sa Andrea.
Andrej sa zobudil na Sylviin hlas. Najprv si pomyslel, že sa mu to snívalo. Spať sa mu už nechcelo, ale ani vstať z postele ešte nie. Vstal, otvoril okno a vhupol naspäť pod paplón. Ešte si nestihol ani poriadne ľahnúť, keď začul jej smiech. Vyskočil z postele, natiahol si župan a bosý utekal do kuchyne. „Takže sa mi to nesnívalo, naozaj som počul tvoj hlas.“ Pribehol k nej a zdvihol ju do náručia. „Mala som pravdu!“ Vzdychla si Andrea. „Daj ma dole...!“ Smiala sa Sylvia. „Nedám, ty si môj poklad a už ťa nepustím!“ Smial sa Andrej a ešte tuhšie si ju privinul. „Daj ju dole a choď sa obliecť!“ Nahnevala sa Andrea. Andrej posadil Sylviu na stoličku a pristúpil k sestre. „Čo ti je sestrička, prečo sa hneváš?“ Opýtal sa a pohladkal ju po vlasoch. „Keď ty si ju vezmeš za ženu, prídem o najlepšiu priateľku.“ Vzdychla si Andrea a pozrela na brata. „Že by som bol taký sebec!“ Zasmial sa Andrej. Pobozkal svoju sestru na líce a odišiel sa osprchovať.
Keď sa o pár minút vrátil už oblečený, na stole ho čakalo horúce kapučíno. „Prichystáme rodičom slávnostný obed a ty nám pomôžeš!“ Povedala Andrea rozkazovačne. „Rozkaz!“ Zasalutoval Andrej. „Ale najprv, by som sa rád najedol!“ Dodal prosebne a sadol si. „Ty šašo.“ Zasmiala sa jeho sestra a dala mu raňajky. Andrej bol šťastný, že mohol byť so Sylviou a z domu sa ani nepohol. Pomáhal dievčatám, upratať byt, uvariť obed aj upiecť koláč.
Keď jeho rodičia niečo po druhej prišli domov, už mali všetko hotové. „Mysleli sme si, že prídeme do chlieva.“ Povedal užasnuto ich otec, keď si odkladali veci. „Takže, o svojich deťoch si myslíte, že sú prasce!“ Zatváril sa Andrej urazene. „Nie miláčik, ale musíš uznať, že málokedy si po sebe upraceš!“ Smiala sa jeho mama.
„Keby neprišla Sylvinka, ani by z postele nevstal.“ Povedala Andrea so smiechom. Andrej sa na ňu pozrel a ona stíchla. „Máme pre vás prekvapenie.“ Povedal Andrej a viedol rodičov do kuchyne. „Mamička pozri, hostina!“ Zvolal ich otec natešene. „To je hlavne Sylvinkyna zásluha.“ Povedal Andrej pyšne a pozrel na Sylviu. Prekvapene na neho pozreli. Neušlo im, ako sa na ňu díval, ale nepovedali nič. Sylvia sa s nimi naobedovala a potom odišla domov. Andrej ju na kúsku odprevadil a vrátil sa k rodičom.

„Kde si bola, celé predpoludnie?“ Opýtala sa Simona, keď vošla do obývačky. „U Andrei.“ Odvetila stručne. „A Andrej?!“ „Ten bol niekde s Rasťom a vrátil sa len pred hodinou, keď prišli jeho rodičia.“ Klamala Sylvia bez mihnutia oka. Neskôr, keď prišiel Andrej za Simonou, tá mu vyčítala: „Je to pravda, že celé predpoludnie si bol niekde s tým protivným Rasťom?!“ Andrej sa pozrel na Sylviu a prikývol. „Boli sme sa bicyklovať, vadí ti to?“ „Vieš, že ho nemôžem ani vystáť.“ Povedala už miernejšie. „Je to môj kamoš, musíš sa s tým zmieriť!“ Uškrnul sa a pohladkal ju po líci.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu