AJ BOHOVIA SÚ LEN ĽUDIA...ČI ANI NIE?

Raz, nebolo to tak dávno keď si prekrásna striebronohá Tetis dcéra morského boha Nérea chcela odpočinúť vo svojej obľúbenej jaskyni po úmornom a namáhavom dni nič nerobenia ju z nenazdajky prekvapil najslávnejší zo smrteľníkov ftíjský kráľ Péleus.
Chcel sa jej zmocniť násilím, ale prekrásna Tetis sa odhodlane bránila. Keby Péleovi nebol poradil múdry kentaur Cheirón, bol by prehral tento zápas.
Tetis sa premenila na ohnivý stĺp, no Péleovo silné zovretie nepovolilo. „Chudáčik“ Pomyslela si zdesene a hneď na to prijala podobu vody, ale muž ju ani teraz nepustil.
„Tak nie?“ Usmiala sa v duchu a zmenila sa na syčiaceho hada, potom na zúriaceho leva, ale ani tak sa nemohla vymaniť z náručia muža, ktorému bola súdená.
Péleovo telo bolo dodriapané, krvácal z mnohých rán, ale vydržal. Tetis použila poslednú lesť: zmenila sa na obrovskú sépiu s ôsmimi ramenami. Rozstrekovala čierne farbivo, aby zaslepila mužove oči. Všetko márne. Objatie hrdinu bolo pevné, nepustil ju. Napokon opäť prijala svoju vlastnú podobu a dlhovlasá Tetis sa podvolila svojmu osudu. Roztvorila svoju náruč a Pélea prijala do svojho lona.
A bola svadba a bohovia sa bavili a možno že i ľudia by sa bavili, ale o tých sa bohovia pramálo starali.
Z tohto manželstva sa narodil chlapec, ktorý mal len jediné zraniteľné miestečko na svojom telíčku a tým miestečkom bola jeho päta.
Len z počutia viem, že Tetis svojho syna hneď po narodení odniesla do podzemia a ponorila ho do vôd čiernej rieky Styx, aby mu zabezpečila nezraniteľnosť tela. Len ten kúsok päty za ktorú ho držala ostala bez ochrany.
Áno je to Achilles, ale to už je zas iný príbeh.

Achillov príbeh na budúce.
...Možno

 Vymyslený príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu