Je ešte november? Alebo už tu sedím tak dlho, že aj mesiace sa medzitým vymenili? Neviem, nevnímam... Prvá som ti popriala k meninám a prosila ťa o požehnanie... nezabudol si?
Viem, ty nikdy nezabudneš, ty si vždy všetko pamätáš.
Ako dlho tu už sedím? Mám pocit, že som k tomu mramoru prirástla.
Dobre dobre, už sa upokoj, už idem len počkám kým tá ružová dohorí... Hich viem, že ružovú nemáš rád, ale chcela som ťa trochu nahnevať... Podarilo sa?
Ale už idem, vieš, že som chorá a keď tu prebdiem celú noc tie antibiotiká mi nezaberú a to nechceš, však?
Tak sa mi tu maj a pozdrav mi dedka, už sa mi nechce prejsť ani tých pár metrov, aby som ho pozdravila sama.
Prídem až na Mikuláša dobre? Prinesiem ti našu obľúbenú Študentskú pečať a dám si ju aj za teba...
Milý môj, nezabudni o čo ťa stále prosím... vieš na čo myslím, že?
Je mi zima a počujem kroky, niekto ide... miláčik ja už idem... jaj...a tie slzy nezotieraj, sú horúce a patria tebe...
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
1
alfinko
1. 12.decembra 2009 10:05
Ked chces v sobotu tam zajdeme, ale nie vecer a ziadne ruzove neber...zober tie dve v tom skle co som nechal v tom prutenom kosi.
Napíš svoj komentár