„Takže mládež, najprv sa zoznámite s našimi koníkmi!“ Zvolal Filip a viedol svoju skupinu do stajne. To isté urobili aj Maroš a Robo. Stajne boli oddelené, takže jeden druhému nezavadzali. „Naučíte sa všetko o koňoch, čo sa za taký krátky čas naučiť dá. Ja spravím preto všetko, dúfam, že aj vi!“ Rozprával Filip, kým im ukazoval niekoľko koní. „A kedy si zajazdíme?“ Spýtal sa jeden z chlapcov. „Tak skoro to ešte nebude, musíte si osvojiť aspoň tie základné veci!“ Odvetil s úsmevom. „Keď sa nám budeš venovať ty, určite sa to rýchlo naučíme.“ Povedala Žaneta so žiarivým úsmevom. Filip sa uškrnul. „Poď sem ku mne a pohladkaj ju!“ Povedal a uvolnil jej miesto pri čiernej kobiľe. Žaneta zaváhala, ale vykročila a opatrne pohladkala koňa po boku. Svetlana stála bokom a usmievala sa. Až do obeda, nerobili nič iné len sa zoznamovali s koňmi. Svetlana sa hneď skamarátila s tou nádhernou čiernou kobiľou, ktorú jej včera ukázal Maroš. Volá sa Dolores a hneď Svetlanu spoznala.
Pri obede chlapci aj dievčatá sa bavili len o koňoch. „Dolores, si výborne rozumie s tým tvojim strieborným vodopádom.“ Povedal Filip, keď videl, že Maroš sa pozerá k stolu, kde sedela Svetlana. „Skamarátili sa už včera.“ Odvetil Maroš a obrátil sa k nemu. „Čo na ňu povieš?“ Filip sa tváril, že nerozumie. „Myslím Svetlanu. Čo na ňu hovoríš teraz, keď si ju už trochu lepšie spoznal?“ Nedal sa Maroš. „Je to celkom fajn baba, ale nie je to môj typ.“ Odvetil s úškrnom. „Ja si myslím, že je najkrajšia zo všetkých.“ Zamiešal sa Robo.
„Mne sa nepáči.“ Trval na svojom Filip. „Tak potom, prečo si si vybral jej skupinu?!“ Zvýšil hlas Maroš. „Upokoj sa! Páči sa mi jej kamarátka, tá blondína, to kvôli nej som si vybral ich skupinu. Volá sa Žaneta a je do mňa zbláznená.“ Hovoril Filip pokojne. „Ale aj tá druhá za tebou šalie. Človeče, čo budeš robiť, keď tie dve sa kvôli tebe pobijú?“ Smial sa Robo. Filip sa usmial. „Ničoho sa neboj, keď sa pobijú budem ich povzbudzovať!“
Žaneta s Ivonou, počas celého obeda básnili o Filipovi. „Baby, videli ste, ako to vie s koňmi? Hotový kovboj z divokého západu.“ Nadchýnala sa Žaneta. „A aký je len pekný!“ Pridala sa Ivona. Svetlana sa len usmievala a nehovorila nič. „Svetlanka, ty si prečo ticho?“ Opýtala sa Ivona. „Sľúbila som, že už na neho nepoviem ani jedno zlé slovo, tak som radšej ticho.“ Povedala Svetlana a zakývala chalanom z ich skupiny. „Máš pravdu, nebudeme sa hádať kvôli chalanovi.“ Odvetila Ivona uľahčene. „Tebe sa ktorý páči?“ Spýtala sa Žaneta so záujmom. „Ani jeden. Ja, nemám záujem robiť zo seba bláznivú kvôli nejakému chalanovi.“ Odvetila ľahostajne.
Po obede ich Filip skúšal z toho, čo ich učil predpoludní. Žaneta s Ivonou si toho zapamätali žalostne málo, ale zato Svetlana vedela všetko. Filip s ňou bol nadmieru spokojný, ale nijak jej to nedal najavo. O pol piatej skončili a potom už mali voľno. „Baby, do večere máme ešte dve hodiny, čo budeme do vtedy robiť?“ Spýtala sa Ivona, keď vošli do izby. „Ja by som o niečom vedela.“ Zaškerila sa Žaneta. Ivona sa na ňu so záujmom pozrela. „Nahodíme sa a pôjdeme pozrieť, kde a čo porába náš miláčik.“ Navrhla s úsmevom. „To je výborný nápad!“ Zvolala Ivona nadšene. „Ja si dám, studenú sprchu, ľadovú kávu a budem odpočívať.“ Povedala Svetlana a išla si sadnúť do okna. „Ty s nami naozaj nechceš ísť?“ Opýtala sa Ivona a pozrela na Žanetu. „Dohovor jej, nemôže predsa celý večer stráviť zatvorená v izbe!“ „Ivona má pravdu, to s nami nebudeš chodiť nikam?“ Podišla k nej Žaneta a chytila ju za ruky. Svetlana sa usmiala. „Sľubujem vám, že od zajtra pôjdem s vami kam budete chcieť, ale dnes ma nechajte odpočívať!“ Dievčatá sa potešili, že od nej vymámili sľub a viac nenaliehali.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
pawlo
22. 1.januára 2008 10:18
Zaujímavy pribeh - taketo veci sa mi pacia. A je to je z ,,real life,, ??
Napíš svoj komentár