Filipova veľká láska IX:

„Takže, vážení a milí!“ Postavil sa vedúci a naširoko sa usmial. „Teraz budem hovoriť čísla, a ten kto má to číslo, ktoré vyslovím príde sem!“ Hovoril s úsmevom, ukazujúc do stredu jedálne. „Takže, začínam! Číslo päť.“ Postavila sa Denisa z vedľajšej izby a jeden chalan z Robovej skupiny. „Číslo dva.“ Teraz sa postavila Ivona a Robo. „Bol by z nich pekný pár.“ Pošepkala Žaneta Svetlane do ucha. „Číslo sedem.“ Kristína z Marošovej skupiny a Rasťo. „Číslo štyri.“ Martina z Denisinej izby a chalan z ich skupiny. „Číslo osem.“ Teraz sa postavila Žaneta, a na jej zlosť Maroš. „A teraz, číslo jedenásť.“ Zvolal vedúci. Všetci zhíkli, keď sa vedľa seba postavili, Svetlana s Filipom. Takto vyvolával čísla, kým neboli všetci popárení.
„Tak dobre mládež, začíname! Teraz sú z vás zaľúbené páry. My vám pustíme slaďáčik, a vi budete tancovať, ako ozajstní zaľúbenci! A dbajte na to, že vyhrá ten pár, ktorý nás najviac presvedčí!“ Povedal so smiechom a pustil hudbu.
Filip objal Svetlanu okolo pása a ona mu ovynula ruky okolo krku. Všetci na nich vytriešťali oči, dokonca ostatné páry zabudli, že aj oni majú tancovať. „Heej, to máme len jeden súťažný pár?“ Zvolal vedúci. Spamätali sa a tiež sa pochytali, ale stále sa obzerali za tými dvomi. Svetlana s Filipom si ich nevšímali a tancovali v tuhom objatí. Maroš so Žanetou, len prešľapovali z nohy na nohu a nespúšťali z nich zrak. Ostatní sa už celkom spamätali a venovali sa tancu. Hudba skončila a opäť sa ozval vedúci:
„A teraz, keď ste si tak pekne zatancovali, vyberiete sa na prechádzku. A nezabudnite, že ste zaľúbenci!“ Všetci sa chytili popod pazuchy, okrem Filipa a Svetlany. Filip objal Svetlanu okolo pliec a ona sa k nemu pritúlila. V jedálni opäť zašumelo. A opäť všetci čumeli len na nich. A znovu musel zasiahnuť vedúci, aby sa spamätali. Svetlane to všetko bolo smiešne a nevedela skryť úsmev. Filip to zbadal a tiež sa usmial. Prechádzali sa dokola popred stoly a usmievali sa na seba. Žaneta s Marošom, kráčali za nimi, ako zmeravení.

„Predstavte si, že sa prechádzate v prírode. Svieti slniečko a nad hlavami vám štebocú vtáčiky. A teraz; zjaví sa pred vami prekážka v podobe potôčika. Čo spravíte chlapci moji, aby ste svojim partnerkám pomohli dostať sa cez potok tak, aby sa nenamočili?“ Vyškieral sa vedúci. Filip zdvihol Svetlanu na ruky a tak sa s ňou prechádzal. Ostatní najprv zmätene zastali, ale o chvíľu už všetci niesli svoje partnerky na rukách. „Dobre moji, prešli ste potok už môžete svoje milé postaviť na zem!“ Povedal vedúci veselo. „Pomaly sa končí naša hra, ostáva nám už len jedna úloha. Musíte sa celú jednu minútu bozkávať! Moja dcéra, vám bude odmeriavať čas.“
Filip sa najprv na Svetlanu zadíval, potom ju objal a vášnivo ju pobozkal, a ona mu bozk opätovala. Všetci sa bozkávali, okrem Žanety s Marošom. Tí sa odmietli bozkávať a vrátili sa na svoje miesta.
„Ste diskvalifikovaní!“ Kričal za nimi vedúci, ale oni si ho nevšímali. Minúta ubehla a páry sa prestali bozkávať. Filipovi sa nechcelo pustiť Svetlanu, ale nič sa nedá robiť, hra sa skončila. Vedúci sa opäť ozval: „Kým sa porota rozhodne, ešte raz si spolu zatancujte!“ Pustili im ten istý slaďáčik, ako na začiatku, a Filip so Svetlanou znovu tancovali v objatí.

Skladba skončila a vedúci vstal, aby vyhlásil výsledky. „Na treťom mieste sa umiestnil, pár číslo dva.“ Ivona s Robom podišli do predu. Ivona, dostala bomboniéru a Robo, fľašu vína. „Na druhom mieste sa umiestnil, pár číslo sedem.“ Teraz podišiel do predu, Rasťo s partnerkou a Svetlana mu zakývala. Aj Rasťo dostal víno, ibaže červené, a jeho partnerka o niečo väčšiu bomboniéru, ako Ivona. „A víťazom sa stáva, pár číslo jedenásť.“ Svetlana s Filipom sa usmievali, keď im odovzdali, veľkú fľašu šampusu a jahodovú tortu. Svetlana celá žiarila, keď niesla veľkú tortu k svojmu stolu. „Baby, stálo ma to veľa námahy, ale mám ju.“ Povedala víťazoslávne, keď ju položila do stredu stola. Žaneta sa na silu usmiala. „Gratulujem ti, a nie len k tej torte!“ Svetlana na ňu nechápavo pozrela. „Čo ti je Žanetka?“ „Filip sa bozkáva dobre, však?!“ Precedila pomedzi zuby. Svetlana mykla plecami. „Ani neviem. Ja som chcela tú tortu a ten chalan ma vôbec nezaujíma.“ Žaneta zúrila a odvrátila sa od nej. „Aj ty sa chceš odomňa odvrátiť?“ Pozrela na Ivonu. „Veď to bola len hra.“ Usmiala sa Ivona. „Tak ťa prosím, vysvetli to aj tejto tu!“ Ukázala na Žanetu. Ivona ju chytila za ruku. „Žanetka, prosím ťa, prečo sa hneváš na Svetlanku, ona predsa tú hru nevymyslela!“ „Ja nechcem prísť o tvoje priateľstvo, kvôli nejakému chalanovi, ktorý za to možno ani nestojí!“ Povedala Svetlana smutne. Žaneta na ňu pozrela. „Naozaj o neho nestojíš?“ Svetlana sa uškrnula. „Ty predsa dobre vieš, že ho neznášam, a on mňa tiež.“ „Tak dobre teda, rozkrojme už tú tortu!“ Usmiala sa Žaneta a pritiahla si tortu bližšie.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu