Keď Žaneta s Ivonou odišli, Svetlana sa išla osprchovať. Tešila sa, že po poriadnej sprche si dá ľadovú kávu, ktorú už mala hotovú a bude odpočívať so sluchátkami na ušiach. Práve sa vracala z kúpelne, keď zbadala oproti sebe Filipa. Nemala na sebe nič, okrem tenučkého, hodvábneho županu, aj ten si obliekla na mokré telo. A keď sa k nej Filip priblížil usmiala sa. Filip zastal a bez slova si ju obzeral. Potom sa jej zahľadel do očí a ona mu pohľad opätovala. Dlho tak stáli, hľadiac si do očí a ani jednému sa nechcelo pohnúť, alebo prehovoriť. Potom sa spamätali a každý vošiel do svojej izby.
Filip sa hodil na posteľ a chytil si hlavu do dlaní. Tak ho našiel Robo, ktorý ho prišiel zavolať, aby si s nimi išiel dať pivo pred večerou. „Teraz, nemám chuť na pivo, poďme radšej až po večeri!“ Odvetil mu zachmúrene. Robo pokrčil plecami. „Ako chceš.“ Povedal a vyšiel z izby.

Svetlana sedela pri stole, popíjala ľadovú kávu a pritom sa usmievala. Tešilo ju, že ten krásavec, ktorému sa baby hádžu k nohám je celý nesvoj, len čo sa s ňou ocitne o samote. Dopila kávu, odložila pohár, zobrala si volkmen, a natiahla sa na posteli.

O štvrť na sedem ju prišli dievčatá zavolať na večeru. „Pozri, ona spí!“ Zvolala Ivona. Svetlana otvorila oči. „Nespím, iba relaxujem.“ „O pár minút bude večera, tak sa obleč!“ Zasmiala sa Žaneta a vybrala jej volkmen z rúk. Svetlana si vzdychla a vstala z postele. Obliekla si jednoduché ružové šaty bez rukávov a vlasy si omotala okolo hlavy. „Som hotová, môžeme ísť!“ Usmiala sa na svoje kamošky. Vyšli z izby a pred sebou zbadali Filipa. Žaneta na neho zavolala: „Hej Filip, ideš do jedálne?“ Filip sa obzrel a zastal, aby na ne počkal. Keď k nemu prišli, vyzývavo pozrel na Svetlanu, potom sa obrátil k Žanete a Ivone: „Krásne devy, bude mi potešením odprevadiť vás.“ Povedal s oslňujúcim úsmevom a postavil sa medzi ne. Dievčatá sa chichúňali a ani si nevšimli, že Svetlana zaostala. Keď sa Filip s dievčatami pohol, ona zastala pri okne a zahľadela sa von. O chvíľu sa pri nej zjavil Maroš. „Ty nejdeš na večeru?“ Díval sa na ňu so žiariacimi očami. „Idem, iba som sa zadívala na to jazierko. Dá sa v ňom kúpať?“ S úsmevom na neho pozrela. „Samozrejme, že sa dá. Keď chceš, po večeri sa môžeme ísť okúpať.“ Navrhol s nádejou v hlase. „Dnes nie, radšej inokedy, dobre? Mohli by sme ísť zajtra, ale musím sa opýtať dievčat.“

Keď vošli spolu do jedálne, Robo zahvízdal. Svetlana mu s úsmevom zakývala a išla k svojmu stolu, kde už na ňu čakali Ivona so Žanetou. „Svetlanka, prepáč nám, že sme ťa tam nechali, ale boli sme šťastím bezseba, že nás odprevadil náš miláčik!“ Zahanbene sa ospravedlňovali. „Nemusíte sa ospravedlňovať, ja viem, že keď zbadáte jeho, strácate rozum!“ Povedala so smiechom.

„Ty máš strieborný vodopád, tento tu, obe jej kamošky, a čo ja?!“ Zvolal Robo zúfalo, keď si Maroš sadol. „Musím ťa opraviť chlapče! Ja ju nemám, iba som ju stretol na chodbe a to je všetko.“ Vyviedol ho Maroš z omylu. „Filip povedal to isté, ale vôbec to tak nevyzeralo. Tie dve sa chichúňali, ako bláznivé.“ Nedal sa Robo. „Môžem ja za to, že len čo ma baby uvidia, hneď sa pobláznia?!“ Zvolal Filip s nevinným výrazom.
„Všetky veru nie, je tu jedna, ktorú vonkoncom nezaujímaš.“ Uškŕňal sa Robo. Filip ho ignoroval a zobral si chlieb z košíka na stole.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
srdce1357  23. 1. 2008 18:58
no fakt sa mi to ľúbi, kedy dáš ďalšiu časť?
Napíš svoj komentár