„A keď sa na teba pozrie, máš pocit, že sa rozplynieš.“ Pridala sa aj Žaneta. Svetlana sa rozosmiala. „Veď sa už rozplývate, o chvíľu z vás nezostane nič.“ „Keď on je, taký božský!“ Vzdychali tie dve. „Tak, nech sa vám o ňom sníva!“ Povedala Svetlana so smiechom a vliezla pod deku.
Filip ležal v posteli a myslel na Svetlanu. Bol zvedavý, či aj dnes v noci sa pôjde kúpať do jazierka. Pozrel na hodinky, bolo pol dvanástej. (Ešte je skoro, ešte určite leží v posteli.) Povedal si v duchu. Ležal s rukami pod hlavou a čakal, kedy uplynie polnoc. Pivo, ktoré vypil po večeri spôsobilo, že zaspal. Zobudil sa presne o jednej, akoby ho niekto volal. Pozrel sa na hodinky, rýchlo sa obliekol a potichu vyšiel z izby. Na chodbe na chvíľu zastal a pozrel von oknom. Pri jazierku zbadal bielu postavu a srdce sa mu silnejšie rozbúchalo. Vyzul si sandále, aby nenarobil hluk a zamieril k schodom. Vybehol z budovy a rozbehol sa za ňou. Videl, ako si vyzliekla nočnú košeľu a vošla do vody. A opäť sa opakovala nemá scéna z minulej noci.
A takto to ide, deň po dni. Počas dňa, keď sa učia sa rešpektujú. Po večeroch, keď majú voľno sa ignorujú. A v noci sa stretávajú pri jazierku, a vždy sa opakuje tá istá nemá scéna.
Vedenie sa rozhodlo, že v sobotu zorganizujú, niečo na spôsob zoznamovacieho večierka. Všetci sa tešili na dobrú zábavu, ktorá začne o pol siedmej večerou. Všetky dievčatá boli vzrušené a celý deň vymýšľali, aký účes si spravia, ako sa namaľujú a ako sa oblečú. Všetky, okrem Svetlany. Tá si starosti nerobila, ona sa upraví podľa nálady.
„Dnes si konečne zatancujeme s našim miláčikom.“ Hovorila Ivona vzrušene, keď si skúšala už tretí účes. Žaneta si zas skúšala šaty, ktoré si požičala od dievčat z vedľajšej izby. Svetlana sedela na okne a pobavene ich pozorovala. „A ktorá z vás s ním bude tancovať?“ Opýtala sa s úsmevom. „Obe!“ Odvetili jej naraz, dosť nahnevane. „Pozri, koľko je už hodín, a ty sa stále nechystáš! Čo, chceš ísť takto?!“ Zrúkla na ňu Žaneta. „Žanetka, nesmieš sa zlostiť, škodí to kráse!“ Povedala Svetlana pokojne. Zliezla z okna a prišla k nej. „Pozri sa, tieto šaty sú krásne a najviac ti pristanú.“ Zdvihla bledomodré šaty na ramienkach a priložila ich k nej. „Perfektne sa hodia, k tvojim modrým očiam a blond vlasom.“ Žaneta sa usmiala a zobrala si ich.
„A mne neporadíš?!“ Prosila ju Ivona plačlivo. Svetlana k nej pristúpila a zobrala jej hrebeň z ruky. Ivona si sadla a Svetlana ju učesala. „Teraz sa pozri!“ Podala jej zrkadlo. „Ako si to dokázala?“ Zvolala Ivona nadšene.
„V jednoduchosti je krása.“ Odvetila s úsmevom a vrátila sa na okno. „Svetlanka, už bude šesť!“ Zvolala Ivona zúfalo. „Ja viem.“ Usmiala sa a zahľadela sa von oknom. „Kedy sa začneš chystať?“ Opýtala sa Žaneta. Svetlana pozrela na hodinky. „Teraz je, za päť šesť. Šesť päť sa pôjdem osprchovať, šesť pätnásť sa oblečiem a učešem, a môžeme ísť!“ Dievčatá krútili hlavami, ale už nepovedali nič.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
charlottacka
25. 1.januára 2008 09:37
supeeer ,,kedy bude dalsi diel?
Napíš svoj komentár