Na chodbe nestretli nikoho, iba Filip sa ponevieral v hale, ale keď ich počul schádzať po schodoch rýchlo sa schoval. Dievčatá boli zabraté do rozhovoru, takže si ho vôbec nevšimli. „Náš miláčik tu ešte nieje.“ Povzdychla si Ivona sklamane, len čo prekročili prah jedálne. Svetlanu zbadali jej chlapci a veselo jej zakývali. „Budeme tancovať spolu!“ Kričali jeden cez druhého. „Jasné!“ Smiala sa Svetlana a išla si s dievčatami sadnúť.
„Pozri, práve vošiel náš miláčik!“ Upozornila Žanetu Ivona. Aj Svetlana tam pozrela. Filip mal na sebe, čierne lesklé nohavice a bielu košeľu s krátkym rukávom. Vyzeral naozaj dobre. Stoly boli teraz poukladané pozdĺž stien, takže nemuseli sa otáčať, aby na seba videli, a Filip sedel presne oproti Svetlane. „Pozri, sedí presne oproti nám!“ Šepkala Žaneta vzrušene. „Aký je len pekný.“ Vzdychala Ivona. Svetlana s Filipom sa pozreli na seba a oči sa im rozžiarili. Robo niečo zašepkal Marošovi a vztiahol Filipa na stoličku. „Nepozeraj tam tak nápadne! Tie dve budú schopné a vylezú na teba pred všetkými.“ Dohováral mu so smiechom. Filip sa uškrnul a neodvetil. (Dobre, že si myslia, že sa dívam na tie dve.) Pomyslel si a opäť pozrel na Svetlanu.
Po večeri sa ujal slova, vedúci jazdeckej školy a vyjadril spokojnosť s prvým týždňom výučby. Potom zas vyjadril nádej, že na konci prázdnin odídu všetci spokojní a zaželal všetkým príjemnú zábavu.
Keď odpratali zo stolov riad po večeri, pustili hudbu. Doniesli kávu a zákusky, na každý stôl dali fľašu vína a chipsy, a ešte iné maškrty, ako to už na večierkoch býva. Svetlana nestihla vypiť ani svoj prvý pohár, a už po ňu prišli jej chlapci. „To budeš tancovať so všetkými naraz?“ Smiala sa Ivona. „Jasné, že áno!“ Odvetila Svetlana so smiechom a odišla s chlapcami do stredu jedálne.
„Ten tvoj strieborný vodopád je úžasný.“ Ozval sa Robo vedľa Maroša. „Len sa pozri, ako to roztočila s tými chalanmi!“ „Je nádherná!“ Vzdychol si Maroš, nespúšťajúc z nej oči. Aj Filip sa na ňu díval a bol dosť mrzutý. Vedel, že Svetlana nemá s tými chalanmi nič, ale predsa žiarlil.
Po niekoľkých minútach tanec prerušili a najmenšia dcéra vedúceho chodila s dvoma vrecúškami ku každému a dávala im ťahať čísla. V oboch vrecúškach boli rovnaké čísla, a takto si chlapci a dievčatá vytvárali páry na hru, ktorá začne o pol hodiny. Svetlana si vytiahla číslo a schovala si ho. „Aké číslo si si vytiahla?“ Pýtali sa jej chlapci. „To vám nepoviem!“ Povedala s úsmevom a ťahala ich opäť tancovať. Aj Filip si vytiahol číslo, a tiež ho nikomu neukázal. „Prečo nechceš, aby sme videli tvoje číslo?“ Opýtal sa Robo. „Len tak.“ Odvetil a odpil si z vína.
Ivona so Žanetou túžobne hľadeli na Filipa v očakávaní, že ich požiada o tanec. „Prečo si nejdeš zatancovať s tou Žanetou?“ Spýtal sa zrazu Maroš. „Maroš má pravdu. Ty požiadaš o tanec tú tvoju Žanetu, no a ja, jej kamošku!“ Zvolal Robo a pozrel na neho. Filip prikývol a vstal. „Pozri, pozri, ide k nám!“ Šepkala Ivona vzrušene Žanete do ucha. Žaneta upierala oči na Filipa a usmievala sa od ucha k uchu.
„Krásavica, zatancuješ si so mnou?“ Filip zastal pred ich stolom a pozrel na Žanetu. Tá bez slova prikývla a už aj bola pri ňom. Ivona si sklamane vzdychla: „Myslela som si, že požiada o tanec mňa!“ „Ty si poď zatancovať so mnou!“ Usmial sa na ňu Robo. Ivona súhlasila a už o chvíľu veselo tancovala vedľa Žanety. Filip to dlho so Žanetou nevydržal a už po prvom tanci sa vrátil k stolu. „Tak sa ti to dievča páči, že s ňou nevydržíš ani jedno kolo?“ Uškrnul sa Maroš. „Nerád tancujem.“ Zahundral Filip a ďalej sledoval Svetlanu. O pár minút tanec prerušili a poprosili všetkých, aby si sadli na svoje miesta, že sa budú žrebovať páry do hry. Víťazný pár dostane, fľašu šampusu a tortu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
srdce1357
27. 1.januára 2008 00:10
Ďalej?
Napíš svoj komentár