„Maroško nám žiarli.“ Rozosmial sa Robo. Aj Filip sa rozosmial. „Ty sa hneváš, že som ju bozkával? Ale prosím ťa, veď to bolo súčasťou hry!“ Povedal so smiechom. „Naozaj, veď si videl, že aj ja som bozkával jej kamošku.“ Prikyvoval Robo. „Ja to viem, ale ja som nebozkával, jeho blondínku! A on...“ „Dobre, tak mi prepáč, že som pobozkal dievča, na ktoré si robíš zálusk!“ Prerušil ho Filip nahnevane. „Ale chlapci, nebudete sa predsa hnevať, kvôli jednej babe!“ Zasiahol Robo. „My sa predsa nehneváme, však Maroš?“ Uškrnul sa Filip a pozrel na Maroša. „Samozrejme, že nie.“ Odvetil neslano-nemastno. Robo otvoril svoju fľašu vína a ponalieval do pohárov. „A teraz, si pripijeme na všetky krásne dievčatá!“ Zvolal Robo a zdvihol svoj pohár. Chlapci si pripili a Maroš sa usmial. „Pôjdem požiadať Svetlanu o tanec.“ Chcel vstať, keď si všimol, že Svetlana práve odišla tancovať s tými tromi. „Počkám, kým tie pijavice ju pustia.“ Povedal znechutene a dopil svoj pohár.
Lenže márne čakal, tí traja sa od Svetlany nepohli celý večer. Spať išli až po polnoci, a všetci boli, viac či menej opití.
Na druhý deň bola nedeľa a keďže mali voľno, všetci vyspávali. Slnko už bolo vysoko, keď sa Maroš s Robom zobudili. „Včera sme to trochu prehnali s pitím, strašne ma bolí hlava.“ Zíval Robo, keď odchádzal do sprchy. „Koľko sme toho vlastne vypili?“ Spýtal sa Maroš ospanlivo. „Až tak veľa toho zas nebolo. Dve fľaše vína a fľaša šampusu.“ Ozval sa Filip, ktorý sa už zo sprchy vrátil. „Zabudol si na tie poháriky predtým?“ Uškrnul sa Maroš, keď si bral uterák. Filip sa obliekol a vyšiel z izby. Pomaly kráčal po chodbe a rozmýšľal, či Svetlana ešte spí. O pár minút, ho dohonili Maroš s Robom a do jedálne vošli spolu. Práve sa vracali do izby, keď zbadali Svetlanu. Zrejme išla z kúpelne lebo bola v župane a okolo hlavy mala omotaný uterák.
„Dobré ráno chlapci!“ Pozdravila ich veselo. „Skôr dobrý deň!“ Uškrnul sa Robo. „Kým ty si sladko spala, my sme sa už naraňajkovali.“ „Veď vidím.“ Zasmiala sa a štuchla ho do brucha. Vztiahla si uterák z hlavy, zakývala im a vošla do izby. „ Ako to myslela?“ Zvolal Robo. Filip sa rozosmial a tiež ho štuchol. „Asi tak, že máš veľký pupok.“
Žaneta s Ivonou, počas raňajok stále sledovali stôl oproti sebe. Ešte ich nestihli dať na pôvodné miesta, takže sedeli tak, ako včera večer. Ivona bola stále buchnutá do Filipa, ale teraz ju zaujímal aj Robo. „Kde sú chalani, čo neprídu na raňajky?“ Pýtala sa Ivona sklamane. Svetlana, ktorá si o niečom šuškala so svojimi chlapcami sa k nej obrátila. „Ivonka, oni sa už dávno naraňajkovali.“ „A ty to ako vieš?“ Zvýšeným hlasom sa spýtala Žaneta. „Tak, že som ich stretla na chodbe, keď sa vracali do izby.“ Odvetila Svetlana a odvrátila sa. Ivona si vzdychla a pustila sa do raňajok. Žaneta ešte chvíľu vrhala zlostné pohľady po Svetlane, ale nakoniec to vzdala a tiež sa pustila do jedenia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár