Svetlana sa mu páčila a mal rád aj Filipa, a všimol si aj to, čo druhí si nevšimli. To, že tí dvaja sú do seba zaľúbení. Usmial sa. „Dobre, ale nech ťa sprevádza Filip!“ Svetlana sa zháčila. „A nemohol by ma sprevádzať, niekto iný?“ Pokrútil hlavou. „Filip je najlepší, preto ťa bude sprevádzať on.“ Povedal a zakýval na Filipa.
Žaneta s Ivonou práve vtedy vyšli von a počuli, ako vedúci nakázal Filipovi, aby sprevádzal Svetlanu na koni. Filip súhlasil a išiel si osedlať druhého koňa.
Svetlana sa maznala s Dolores, keď k nej pristúpila Žaneta. „Takže, ty nemáš záujem o Filipa, čo?!“ Ozvala sa nahnevane. „Keď chceš, pôjdem za vedúcim a poviem, že som si to rozmyslela.“ Odvetila Svetlana pokojne. „Urobíš to, naozaj to urobíš?“ Svetlana na miesto odpovede chytila Dolores za uzdu a odviedla ju k vedúcemu. „Rozmyslela som si to, nechcem ísť jazdiť.“ Povedala rýchlo, strčila mu uzdu do rúk a odišla.
„Svetlana počkaj, toto predsa nemôžeš robiť!“ Kričal za ňou, ale ona ho nepočúvala. „Chlapci, ideme!“ Kývla na svojich chlapcov a vykročila dopredu. Filip sa vrátil a očami hľadal Svetlanu. „Kde je?“ Spýtal sa vedúceho. „Išla si zobrať plavky!“ Odvetil mu nahnevane. Filip stisol pery. „Len čo prišla jej kamoška, rozmyslela si to!“ Nahnevane ukázal na Žanetu. Filip vybuchol. Horko-ťažko skryl radosť z toho, že konečne budú spolu sami, a teraz toto! „Čo si tá baba o sebe myslí?! Najprv človeka oblbne, potom sa na neho vykašle bez vysvetlenia?! Idem za ňou, nech mi to láskavo vysvetlí!“ Kričal a z očí mu šľahali blesky. Žaneta k nemu pribehla a chytila ho za ruky. „Prosím ťa, nehnevaj sa! Vieš, ona si chcela ísť zaplávať s chlapcami, ale keď uvidela Dolores vonku... No a keď som počula, že ju máš sprevádzať ty, poprosila som ju, či by som nemohla ísť s tebou ja.“ Hovorila medovým hláskom zvierajúc mu ruky. Vrhol na ňu začudovaný pohľad: „Už ma môžeš pustiť, nepôjdem za ňou, ale teba jazdiť nevezmem.“ Povedal už pokojne. Žaneta na neho prekvapene pozrela. „Ty nechceš byť so mnou?“ Filip sa rozosmial. „Tu nejde o to, či chcem byť s tebou alebo nie, ale o to, že ty sa ledva odvážiš priblížiť ku koňom. Preto, ešte nemôžeš ísť jazdiť.“ Vyslobodil si ruky a vyskočil na koňa.
Keď sa vrátil na obed, Svetlana tam ešte nebola. Pri stole sedeli, Žaneta s Ivonou a o niečom sa dohadovali. Nevenoval im pozornosť, ale trápilo ho,kde môže byť Svetlana s tými magormi. O chvíľu vošli do jedálne celí usmiatí, a keď ich takto spolu videl, išlo ho rozhodiť od jedu.
„Čo je vám, prečo sa hádate?“ Spýtala sa Svetlana, keď si sadla k stolu. „Žaneta, chce nášho miláčika len pre seba!“ Povedala Ivona nahnevane. Žaneta na ňu otrávene pozrela. „Už som ti povedala, že sa mu páčim iba ja, že má záujem iba o mňa!“ „Klameš, to ty za ním doliezaš! Aj dnes si za ním utekala, keď tak zúril kvôli Svetlanke!“ Zvýšila Ivona hlas. Svetlana pozrela na Žanetu. „Zúril, že si ho oblbla, a ja som ho išla upokojiť.“ Vysvetľovala Žaneta nahnevane. Svetlana si vzdychla. „Vaše problémy s tým chalanom ma nezaujímajú!“ Zobrala si lyžicu a pustila sa do slepačej polievky.
Keď vychádzali z jedálne a prechádzali okolo stola, kde sedel Filip s chalanmi, Žaneta zastala a žiarivo sa na neho usmiala: „Čo, keby sme si zašli všetci na pohárik? Veď aj tak nemáme čo robiť.“ Filip na ňu prekvapene pozrel, potom sa uškrnul a prikývol: „O pol hodiny, vás čakáme na dvore. A nie že nás necháte v štichu!“ Zakričal za Žanetou a Ivonou, ktoré už celé bezseba utekali sa prichystať. „Ty, sa nejdeš prichystať?“ Pozrel na Svetlanu, ktorá sa zhovárala s Marošom. „Ja, som pekná aj tak!“ Odsekla a obrátila sa naspäť k Marošovi. „Tak sa stretneme večer, hej.“ Povedala a odišla. Filip naňho nechápavo pozrel. Ten pokrčil plecami. „Už má iný program, ide niekam s chalanmi.“ Povedal pokojne a dopil svoju sódu.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
srdce1357
28. 1.januára 2008 16:07
super, som vzedavá ako to skončí s tou Žanetou
Napíš svoj komentár