(To je ona, aj s tými magormi.) Pomyslel si a pohol sa za hlasmi. Išiel ešte asi štyridsať metrov, keď ich zazrel. Všetci štyria sedeli na nejakom vyťatom strome a zhovárali sa. Keďže boli k nemu otočení chrbtom, vôbec ho nezbadali. Stál tam nepohnute a počúval o čom sa bavia. To, čo počul a videl ho pobavilo. Usmial sa a potichu sa odkradol. (Oni si chodia zastrieľať do lesa.) Usmial sa v duchu. Spokojne sa vracal na farmu, keď sa stretol s tými štyrmi, ktorých nechal v tom podniku. Len čo ho Žaneta zbadala, rozbehla sa k nemu. „Kam si zmizol? Myslela som si, že sa hneď vrátiš a ty si sa vyparil.“ Hovorila dosť nahnevane a Filipovi už začínala liezť na nervy. „Bol som sa prejsť.“ Odvetil odmerane a pripojil sa k chalanom. Žaneta zúrila, že sa k nej správa tak odmerane. Kráčala vedľa Ivony a nebolo jej do reči. Keď došli na farmu, Ivona si vzdychla: „Kto vie, kde je a čo robí Svetlanka s tými jej chlapcami?!“ Filip sa usmial, keď si ju predstavil so vzduchovkou v ruke, ako strieľa do terča. „Čo ti je smiešne?“ Opýtal sa Maroš podozrievavo. „Nič, iba som si na niečo spomenul.“ Odvetil s úškrnom a odbehol do stajne.
Pár minút pred večerou sa vrátila aj Svetlana s chlapcami. „Dobre ste sa bavili? Tak rozprávajte, ako bolo?!“ Vypytovala sa, keď sa uvelebila v okne. Ivona začala rozprávať, ale Žaneta jej skočila do reči. „Všetko je fajn. Chlapci nás pozvali na pivo a Filip mi kúpil zmrzlinu.“ „To som rada, že vám to vyšlo.“ Usmiala sa Svetlana a rozpustila si vlasy. Ivona sa dívala na Žanetu a nešlo jej do hlavy, prečo klame. Takže už spolu chodíte? A vlastne, s ktorou z vás chodí?“ Pokračovala Svetlana. „Samozrejme, že so mnou.“ Odvetila rýchlo Žaneta.
„A už sa nevypytuj, aj tak ti viac nepoviem! A zlez z toho okna, ideme na večeru!“ Svetlana pokrútila hlavou a poslušne zliezla. „Môžeme ísť!“ Povedala s úsmevom a zakvačila sa do Ivony.
Keď vošli do jedálne, Filip tam ešte nebol. Žaneta s kyslou tvárou prešla k stolu, kde sedávali s dievčatami a na Maroša s Robom ani nepozrela. Chlapci vystrúhali grimasu a ukázali na Žanetu. Svetlana s Ivonou vyprskli smiechom a ponáhľali sa za ňou. „Tí hlupáci, môjmu Filipovi nesiahajú ani po päty!“ Rozčuľovala sa, keď si k nej prisadli. „Žanetka, nesmieš sa tak mračiť, lebo sa ti spravia vrásky!“ Smiala sa Svetlana. „Netrep!“ Zahriakla ju nahnevane. „Ale Svetlanka má pravdu. Mala by si sa upokojiť, lebo práve vošiel Filip!“ Ozvala sa Ivona pokojne. Žaneta sa ako zázrakom upokojila a na tvári sa jej objavil úsmev. Filip si sadol na miesto a díval sa na ne. Žaneta sa počas celej večere uškŕňala a Svetlane to už pomaly liezlo na nervy. „Na čo také zábavné myslíš?“ Opýtala sa otrávene. Žaneta na ňu zagánila. „Filipovi sa páči môj úsmev a teba to nemá prečo štvať!“ Odsekla jej mrzuto. Svetlana si vložila do úst posledný kúsok palacinky, utrela si ústa a vstala od stola. „ Vôbec ma to neštve, iba mi to pripadá hlúpe. Ale, ty sa neprestaň usmievať, aby si sa mu náhodou neznepáčila!“ Povedala pokojne a odišla. Zastavila sa pri Marošovi a usmiala sa na neho. „O pätnásť minút ťa čakám na dvore!“ Povedala a vyšla z jedálne. Filip stisol pery a Robo zahvízdal. „Páni, no toto!“ „Buď ticho! To nie je tak, ako si myslíš!“ Zahriakol ho Maroš. „Tak, ako je to potom?“ Opýtal sa Filip. „Chce si zajazdiť na Dolores a poprosila ma, aby som ju sprevádzal, to je všetko.“ Odvetil Maroš pokojne. Filip položil príbor a vstal od stola.
„Kam ideš?“ Čudovali sa chlapci. Neodvetil a vyšiel z jedálne.
Svetlana sa na dvore zhovárala s vedúcim. Filip k nej pribehol a schmatol ju za ruky. „Ty si myslíš, že každý bude skákať, ako ty budeš pískať?! Ráno si nabaláchala mňa, a teraz ti je dobrý Maroš?! Myslíš si o sebe, že si niečo extra?!“ Schmatol ju za plecia a zatriasol ňou. Vedúci ho od nej odtiahol a postavil sa pred neho. Svetlana bola taká ohúrená z jeho správania, že tam iba stála a nezmohla sa na slovo. „Čo ti celkom preskočilo?! Chceš tomu dievčaťu ublížiť?!“ Kričal nazlostene, pričom tlačil Filipa ďalej od Svetlany. „Ona sa nebude zahrávať s...!“ „Ja sa nezahrávam s nikým. Chcem si zajazdiť a poprosila som Maroša, aby ma sprevádzal! Aj to len preto, že sama ešte nesmiem jazdiť! A aj preto, že on nemá frajerku, ktorá by žiarlila!“ Rozkričala sa Svetlana. Obrátila sa mu chrbtom a odbehla preč. „Ty somár sprostý, to dievča ťa miluje!“ Povedal mu vedúci nahnevane. „Keby ma milovala chcela by byť so mnou a nešla by jazdiť s Marošom!“ Kričal Filip. „Ty si naozaj sprostý! Začal si si s jej kamarátkou, ktorá sa jej hneď pochválila. A od nej čakáš, aby behala za tebou?!“ „Ale, ja s tou bláznivou nemám nič. Súhlasil som, že si spolu výdeme len preto, aby som potrápil Svetlanu za to, čo mi vyviedla ráno.“ Odvetil Filip už skrotene.
„A čo myslíš, prečo si to ráno rozmyslela? Lebo ju kamarátka o to poprosila.“ Filip si spomenul, ako mu to Žaneta ráno hovorila, ale on si myslel, že iba obhajuje Svetlanu. Od zlosti zaťal zuby. „Idem za ňou a ospravedlním...“ „To nech ťa ani nenapadne!“ Prerušil ho vedúci. „Ublížil si jej a teraz by si len všetko pokazil. Najprv si vyjasni vzťah s tou jej kamarátkou a potom sa uvidí!“ „Tak dobre.“ Vzdychol si Filip, zvrtol sa a odišiel do svojej izby. Vedúci pokrútil hlavou a vrátil sa do kancelárie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár